Aktuálne výstavy

Výstavná sieň - 2. poschodie

Stála expozícia Vincenta Hložníka

Považská galéria umenia v Žiline, v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, Vás pozýva na prehliadku stálej expozície diel poprednej osobnosti slovenského výtvarného umenia 20. storočia Vincenta Hložníka, ktorá bola otvorená 21. septembra 2009. Otvorenie expozície a sprístupnenie diel verejnosti je zavŕšením posledného štádia procesu získavania akvizícií – diel od autora, ktorý galéria začala v roku 2004. V tomto období do jej zbierkového fondu pribudla výrazná časť a galérii ich venovala jeho manželka Viera Hložníková. Expozícia predstavuje výber z celoživotnej tvorby Vincenta Hložníka z oblasti maľby, gvašu a pastelu z obdobia od 40. rokov až po druhú polovicu 90. rokov 20. storočia.
Tvorba maliara, grafika, ilustrátora i autora výtvarných realizácií v architektúre Vincenta Hložníka je charakteristická zameraním na postavenie človeka v jeho svete. Tematika jeho prác vždy mala humanistický, etický a sociálny charakter. Už jeho prvé diela naznačili trvalý príklon ku expresívnemu figurálnemu prejavu. Pod vplyvom umenia Generácie 1909 na začiatku 40. rokov vytvoril expresívne gvaše, oleje, pastely a akvarely zachytávajúce osamelých jednotlivcov a dvojice, Pierrotov, klanov, cirkusové skupiny alebo vydedencov ľudskej spoločnosti. Osobitou je jeho tvorba z konca dekády, keď ovplyvnený civilizmom a kubizmom vytvoril súbor malieb a kresieb zachytávajúcich mestské zákutia, kaviarne a portréty žien. V 50. rokoch sa jeho tvorba niesla v znamení vytvárania veľkých grafických cyklov zachytávajúcich vojnové a apokalyptické výjavy. Rozsiahla grafická tvorba autora výrazne podmienila vznik tzv. Hložníkovej grafickej školy a spolu s prácami v oblasti kresby, maľby a ilustrácie je výrazným prúdom v modernom slovenskom výtvarnom umení. Od 60. rokov začal vytvárať maľby a pastely väčších formátov a jeho výtvarný prejav bol na prelome 60. a 70. rokov osobitou formou novej figurácie so surreálnymi prvkami.
Vincent Hložník sa narodil v roku 1919 v Svederníku pri Žiline. V rokoch 1937 – 1942 študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe u profesorov Františka Kyselu a Josefa Nováka. Absolvoval študijné pobyty v Taliansku, Maďarsku, Francúzsku, Mexiku a inde. V roku 1942 pôsobil ako výtvarník v Matici slovenskej v Martine, v rokoch 1949 – 1952 v Žiline. V roku 1952 začal pedagogicky pôsobiť na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, do roku 1972 viedol oddelenie voľnej grafiky a knižnej ilustrácie, v roku 1958 bol menovaný za profesora, v rokoch 1959 – 1963 bol rektorom. V období normalizácie bol v roku 1972 z Vysokej školy výtvarných umení odvolaný z politických dôvodov a od tej doby pôsobil ako umelec v slobodnom povolaní. Zomrel v roku 1997 v Bratislave.
Stála expozícia diel autora, ktorú možno vnímať aj ako Múzeum Vincenta Hložníka je prístupná v novo zrekonštruovaných podkrovných priestoroch Považskej galérie umenia v Žiline. Autorom jej koncepcie a kurátorom je Mgr. Milan Mazúr.

Podopretá 1948 zo zbierok v správe Považskej galérie umenia v Žiline

Podopretá, 1948 - zo zbierok v správe Považskej galérie umenia v Žiline

Fotografie zo slávnostného otvorenia expozície:

Výstavná sieň - 1. poschodie

MIRO NICZ / pokus O

9.9. – 10. 10 2010
Vernisáž 9.9. o 17.00 hod.
kurátorka: Mgr. Mira Sikorová

MIRO NICZ - pokus O Výstavu podporili: Ministerstvo kultúry SR, Nadácia – Centrum súčasného umenia, Fakulta výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, Nitrianska galéria, Ultraframe s.r.g.

POKUS 0 (pokus nula) nadväzuje na staršie videoperformancie autora, predovšetkým na Autofikciu – Nulový variant (TG Poprad, 2001), v ktorej uplatnil písanie textu. V aktuálnom projekte Pokus 0 sa opäť stretáva akcia (naživo uskutočnená i sprostredkovaná projekciou) a textové umenie, ktoré artikulujú dlhodobé sféry záujmu výtvarníka: interakciu medzi výtvarným dielom a divákom a priepustnosť hranice oddeľujúcej umenie od bežného života. Oproti predošlým projektom tohto typu (mimo Nulového manévru /GJK, 2003/, kde bol autor prítomný iba prostredníctvom projekcie) sa tentoraz nejedná o strety a dialógy medzi reálne prítomnou osobou výtvarníka a jeho projektovaným obrazom - v zmysle poukazovania na existenciu mediálneho obrazu tela ako obdoby (auto)portrétu a faktorov, ktoré úzko súvisia s identifikáciou s ním. V prípade Pokusu 0 kladie dôraz na (ne)opodstatnenosť existencie umenia, ale na zmysel umeleckej produkcie, pričom osoba výtvarníka a jeho digitálneho „alter ega“ sú skôr vo vzájomne kooperujúcom vzťahu.
Miroslav Nicz (narodený v roku 1963) patrí do generácie umelcov, ktorí vstúpili na výtvarnú scénu začiatkom 90. rokov 20. storočia (patria do nej okrem iných najmä A. Čierny, R. Ondák, I. Németh). M. Nicz v tom čase reagoval na tendencie neokonceptuálneho umenia vytváraním intermediálnych diel na báze readymade a neskôr diel mediálnych a digitálnych foriem. Charakteristická je pre ne intertextuálnosť v neprospech jednoduchej lineárnej narácie, príklon ku intelektualizácii na úkor estetickej kategórie a hybridnosť používaných médií. Autor v tvorbe dodnes narába s prvkami sebairónie, irónie, všíma si negatívne sociálne aspekty a problematiku identity jedinca. Paralelnou stránkou výtvarníkovho prejavu s podobným registrom tém sú od 90. rokov aj realizácie akčného charakteru (happeningy a performancie), ktoré od nástupu nového milénia získali typický intermediálny rozmer – prepájajú sa v nich prvky akcie a videoumenia.
V projekte Pokus 0 sa divák v prázdnej výstavnej sieni galérie konfrontuje s deviatimi projekciami videí, ktoré sprostredkúvajú autorov obraz v životnej veľkosti, zachytený počas akcií uskutočnených predtým na tých istých miestach. V nich výtvarník zasahuje do výstavného priestoru písaním a následným zmazávaním textov. Vo všeobecnosti sa dotýkajú oblasti umeleckej tvorby, dôležitosti umenia pre život jedinca, vnímania jeho hodnoty, ale autor nimi kladie otázky aj sám sebe - zamerané na jeho status tvorcu umenia. Projekcie sa stretávajú s reálne prítomnými textami na stenách, písanými autorom počas performancie na vernisáži, čím spoluvytvárajú definitívne obrazy ako prepojenia fikcie s realitou, ktoré však nie sú náhodné, naopak, sú ním presne režírované. Generovanie digitálneho/fluidného obrazu tela autora v projekcii odkazuje ku problematike jedinca a jeho identity v aktuálnom svete médií a masmédií, ku tomu, ako ju môžu formovať či dokonca poškodzovať. Permanentné písanie a zmazávanie textov v akciách, možnosť čítania len reálne prítomných na jednej strane, a kompletných (text v projekcii spolu s textom na stene) na strane druhej, vyvoláva úvahy o relativizovaní pojmu umenia a predovšetkým jeho obsahu, ku čomu napokon odkazuje aj názov výstavy. Autor, ktorého priezvisko je foneticky podobné slovu nič (nicz) – nula je opäť (v rámci jednej z línií tvorby) „anulátorom“, a touto cyklicky a donekonečna sa opakujúcou aktivitou nastavuje zrkadlo nielen sám sebe a svojmu tvorivému úsiliu, ale aj divákovi a jeho schopnosti vnímať výtvarné umenie.

MIRO NICZ - pokus O

Fotografie z vernisáže a expozície:

Výstavná sieň - prízemie

Drotárstvo

Považské múzeum v Žiline v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, ktoré kvôli rekonštrukcii Budatínskeho hradu má dočasne zatvorené svoje výstavné priestory, vytvorilo v spolupráci s Považskou galériou umenia expozíciu drotárstva. Na prízemí galérie je prezentovaných viac ako 150 trojrozmerných predmetov a výtvarných diel z unikátnej drotárskej zbierky múzea – najväčšej svojho druhu na svete.
Históriu remesla dokladujú najtypickejšie výrobky, ktoré reprezentujú jednotlivé vývinové štádiá drotárstva – najstaršie a najjednoduchšie práce vandrovných drotárov, úžitkovo-dekoratívne predmety a detské hračky – výrobky drotárskych dielní a unikátne plastiky – prvé umelecké práce z drôtu zo začiatku 40. rokov 20. storočia. Podoby vandrovných drotárov – ich odev, vybavenie výrobky, prostredie, v ktorom sa pohybovali približuje kolekcia málo známych výtvarne kvalitných obrazov českých a slovenských maliarov z konca 19. a prvej polovice 20. storočia. Písomné materiály – ponukové listy a katalógy dielní i dobové fotografie návštevníkovi približuje elektronická obrazová prezentácia.
Inšpiratívny vklad drotárstva do modernej kultúry a umenia predstavuje princíp ručne viazaného drôtu v slovenskom výtvarnom umení nepretržite prítomný od 60. rokoch 20. storočia. V expozícii vystavujú svoje diela dve desiatky zväčša slovenských výtvarníkov, ktorých diela približujú osobitosť autorských konceptov a rozmanitosť podôb drôtu vo voľnej výtvarnej tvorbe. Umelci v drôte zhmotňujú aktuálne témy a tento materiál kombinujú s ďalšími – napríklad s kameňom, plechom, papierom, plastom. Drôt spracovávajú rozličnými technikami – nadväzujú na tradičné drotárske výplety, viažu ho technikami používanými pri práci s textilom, alebo hľadajú vlastné autorské postupy.
Spôsob inštalácie zvýrazňuje transparentnosť drôtených prác, čím sa znásobuje výtvarnosť remeselných výrobkov, ako aj významový obsah umeleckých diel.

Autorkami expozície, ktorá je otvorená od 22. apríla 2010 sú pracovníčky Považského múzea v Žiline historička Mgr. Katarína Hallonová a historička umenia Mgr. Monika Váleková, PhD.

Drotárstvo, foto: Peter Dlhopolček