kurátor: Lucia Gregorová
31. 03. 2005 - 15. 05. 2005
Spoločný projekt Pavlíny Fichta Čiernej
(1967) a Lenky Klodovej (1969) s názvom Nežné pripomienky vznikol spontánne na základe
ich dlhodobejšej komunikácie. Korešpondencia obidvoch umelkýň (ktorej výber tvorí akúsi
dokumentačno-archívnu časť projektu) ukázala, že vzájomné podobnosti, zjavne existujúce
v oblasti osobného života a možno aj životnej filozofie, nekopírujú podobnosti v
umeleckej tvorbe. Čierna a Klodová sa rozhodli pre tému „nežnosti“, ktorá sa stala ich
spoločnou platformou. Motívy nežnosti sa u každej z nich objavujú v odlišnej kvalite a
intenzite, ale ako téma neha/nežnosť predstavuje autentický bod stretnutia autorských
prístupov, pričom rešpektuje individuálne východiská a súčasné kontexty tvorby každej z
nich. Prezentované diela preto rozvíjajú strešnú tému na rôznych úrovniach, takže
čítanie výstavy sa stáva viacvrstevným. Čierna vystavuje dvojicu nových videí, Klodová
sériu digitálne manipulovaných tlačí a objektov.
Pavlína Fichta Čierna: „Chcela som, aby naša výstava mala jednu zaujímavú spoločnú ideu,
ktorá bude nahliadaná z rôznych uhlov a mala by zastrešovať viac prelínajúcich momentov,
s možnosťou rozvíjať ju slovom, v kontextoch ... a mala by mať dosť príťažlivosti pre
nás obidve. Zaujalo ma "hľadanie nežnosti".“
Lenka Klodová: „Tak dlouho jsme navzájem uvažovaly o dílech té druhé, o tom, kde by
mohly být body společného základu, až jsme v tom opatrném dotýkání se cizího sveta, s
obavou, aby se nestalo nějaké násilí a něco nerozbilo, až jsme v tom hledání nalezly
zálibu a nosné téma. To neviditelné, co nám nedovolilo ideu společné výstavy opustit,
jsme nazvaly něžností. Díla, které vystavíme, jsou výstupy našeho hledání něžnosti.
Některé z nich jsou inspirované dílem té druhé, jiné jsou zaměřené ven, k jiným lidem.
Název a proklamace, že je to výstava o něžnosti, je pobídkou ke hře, k spoluúčasti. Měl
by diváka navést k tomu, aby hledal něhu/něžnost ve věcech, kde by ho to bez té motivace
nenapadlo, a tudíž aby posléze dělal totéž i v životě – hledal něhu v zdánlivě
obyčejných nebo ironických nebo směšných nebo tragických situacích.“