kurátori: B. Jablonská a R. Gregor
05. 05. 2005 - 19. 06. 2005
Ide o výstavu súčasnej slovenskej
maľby, ktorá vznikla v období posledných piatich rokov. Približne 60 umelcov bolo
oslovených bez predchádzajúceho generačného vymedzenia, povedľa klasikov budú vystavovať
mladšie generácie maliarov až po študentov maliarskych či iných odborov vysokých škôl.
Kritériom výberu k účasti bol umelecký posun autorov v menovanom období – či
experimentálny, alebo iný, ktorý odráža nielen jeho vlastný umelecký vývoj, ale aj
celkovú situáciu dnešnej dynamickej umeleckej scény u nás.
Progresívna maľba bola v uplynulých 15 rokoch v tieni umenia nových médií, ktoré ju do
svojich vizuálnych stratégií zahŕňali a zahŕňajú len veľmi pomaly. Tento moment popretia
maliarskeho média a jeho následné povstanie z popola sa udial aj v niektorých ďalších
krajinách Strednej Európy (napríklad v Čechách či na Ukrajine). Dnes túto situáciu
prehodnocujú nielen kurátori výstav a teoretici umenia, ale predovšetkým samotní umelci
a študenti umeleckých smerov – maľba sa stáva frekventovaným spôsobom vyjadrenia a
začína byť veľmi úspešná a módna.
Výstava sa snaží uviesť túto módnosť na správnu mieru, dáva maľbe po dlhom čase akési
prvé kontúry štýlového či mediálneho rozdelenia. Snaží sa ukázať divákom jej rôznorodé
polohy a ich možnú rezonanciu s dnešnou spoločnosťou, ale aj s umením iných technológií.
Maľbu dnes totiž nemožno chápať ako hermetickú štruktúru, ktorá sa odohráva vo vnútri
rámu a v reakcii s divákom. Maľbu treba prijať ako súčasť „expandovaného poľa“
tradičných i avantgardných smerov umenia, ako filozofiu, ako postoj k spoločnosti, k
histórii a cez ne k trhu i dnešnému divákovi. Treba o nej uvažovať ako o súčasti
širokého umeleckého myslenia a umeleckej tvorby, vedomej a vzdelanej v dejinách umenia
uplynulých storočí, pretože iba vtedy môže byť referenciou svojej vlastnej aktuálnosti
založenej na kontraste so svojou technologickou tradičnosťou.