kurátorka: Mira Putišová
29.11.2007 - 10.02.2008
Aktuálna kolekcia veľkoformátových fotografií autorky vychádza z
diplomovej práce, ktorou v roku 2006 absolvovala štúdium v Ateliéri
súčasného obrazu u prof. Rudolfa Sikoru na Katedre výtvarných umení
a intermédií Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach.
Tematiku, ktorú si vtedy zvolila, a je čitateľná v terajších
prácach, bola deformácia tela. V jej ponímaní však nie je
degeneratívnou zmenou alebo inou tvarovou anomáliou na normálnom
ľudskom tele, naopak interpretuje ju ako výsledok nazerania na
realitu z nesprávneho uhla pohľadu.
Svoje výtvarné vyjadrenia postavila na použití metafory, vlastnej
symboliky a určitého prvku vizuálnej manipulácie nasmerovanej na
diváka. Preto sa rozhodla ponúknuť zobrazenie ženskej figúry z
podhľadu smerom hore. Vznik novej proporcionality tak následne
narúša našu vžitú predstavu o nej. Autorkine videnie figúry je teda
metaforou nesprávneho nazerania na realitu. Radikálnou zmenou v
zobrazení ťažiska ľudského tela cez stratu trupu a výlučnú stratu
hlavy, na úkor zámerne zvýraznených chodidiel a nôh, bežne vnímaných
ako „menej dôležitých“ častí ľudského tela, B. Kubániová výstižne
symbolizuje stratu identity. Sympatickou je i možnosť interpretovať
fotografie z rodového hľadiska. Autorka pracuje s mladým ženským
telom, ktoré sa bežne prezentuje ako symbol dokonalosti a
súmernosti, no zameranie pozornosti na chodidlá a nohy neponúka
žiadne sexuálne konotácie.
V nových fotografiách sa vynára ďalší aspekt. Ženské telo oblečené v
čiernych pančuchách, celkové zobrazenie výtvarne unifikuje a posúva
ho do abstraktnej roviny. Súvisí s tým aj názov výstavy: SPOT/SPOD
je slovnou hrou, kde výslovnosť oboch (anglického i slovenského)
slov znie rovnako a naznačuje cestu, ako vznikalo zobrazenie, a
súčasne spot v angličtine znamená škvrnu – bod.
Najvýraznejším posunom oproti diplomovej práci autorky je teda
vkročenie do sféry abstrakcie, ku ktorej dospela pomocou inovovanej
štylizácie záberu, výtvarného farebného zjednotenia do kontrastného
čierno-bieleho prevedenia škály a výrazným zväčšením formátu. Došlo
radikálnejšej polarizácii medzi východiskom, ktorým je hmatateľná
ľudská figúra a finálom – fotografiou. To, čo sa na nej nachádza,
však len hmlisto pripomína figúru a vizuálne funguje ako samostatné
abstraktné zobrazenie, ktoré ponúka iné roviny čítania.
Najviditeľnejšie sa tento posun prejavil práve vo fotografiách, kde
je viac podhľadových fotografií pospájaných do rôznych variácií.
Hoci B. Kubániová realizovanie svojho výtvarného zámeru postavila na
práci so zábermi vznikajúcimi fotením, jej výsledné práce stoja
niekde na hranici medzi obrazom a fotografiou. Sú totiž výsostne
abstraktné, a najmä majú určité - odťažité kritériá a formálne
znaky, čo ich odlišujú od bežnej fotografie a jej príslušného
výtvarného tvaroslovia. V tomto prípade je teda fotografia len
zvoleným a dobre použitým médiom, ktorým vytvorila svoje zobrazenia.
