Andrej Barčík (90. výročie narodenia)

Názov: Andrej Barčík (90. výročie narodenia)
Autor: Andrej Barčík
Kurátor: Milan Mazúr
Špeciálny hosť vernisáže: Pavol Hammel
Miesto konania: Považská galéria umenia v Žiline výstavné priestory na prvom poschodí
Vernisáž: štvrtok 29. novembra 2018 o 16.00 hod.
Trvanie výstavy: 29.11.2018 – 27.01.2019

Andrej Barčík by v novembri tohto roku oslavoval úctyhodných 90 rokov. I napriek tomu, že tento významný slovenský výtvarník už zaujal miesto v umeleckom nebi, jeho nadčasová tvorba a odkaz žijú dodnes. Považská galéria umenia v Žiline sa tak na počesť jeho pamiatky a nezabudnuteľnej stopy vo svete slovenského výtvarného umenia rozhodla usporiadať autorskú výstavu venovanú jeho celoživotnému dielu.
Jeho význam je zakotvený nielen v nevšednom umeleckom prejave, vybranom estetickom cite či originálnom videní skutočnosti, ale aj v jeho angažovanosti. Andrej Barčík je totiž iniciátorom a spoluzakladateľom tvorivej umeleckej Skupiny Mikuláša Galandu, ktorá svoju prvú výstavu organizovala práve v Žiline roku 1957. Jej zásluha spočíva v prinavrátení moderného chápania výtvarnej tvorby na slovenskú umeleckú scénu. Zároveň tak prekonali diskontinuitu vo vývoji slovenského moderného umenia zapríčinenú dogmatizmom a socialistickým realizmom. V estetických názoroch zjednotení umelci sa hlásili k umeniu pevného a prostého tvaru. Pestovali úprimnú umeleckú výpoveď s odporom voči akademizmu.
V tvorbe Andreja Barčíka sa kresba javí ako základné východisko. Bol vynikajúcim kresliarom a práve čistá, súvislá, istá a neprerušovaná línia sa stala jedným z najcharakteristickejších prvkov jeho tvorby. Vďaka nej dosahuje strohú definíciu a purizmus tvarov, ktoré tak privádza do elegantnej geometrickej rytmizácie. Spolu s plošným vyjadrením objemu a prísnou stavbou kompozície preniká k prostej vecnosti reálneho sveta. Disciplinovaná výtvarná redukcia, úspornosť, znakovosť, strohosť a vecnosť u Barčíka predstavujú spôsob hľadania pravdy a prenikanie k podstate vecí a javov.
Stabilným žánrom v jeho tvorbe bolo zátišie cca. od polovice 50. rokov 20. storočia. Zachytával tie najobyčajnejšie predmety zo svojho okolia – fľaše, kanvice, poháre, či petrolejové lampy, najskôr v podobe kresieb alebo pastelov, neskôr aj ako olejové maľby a koláže. Koláž ako taká je v jeho umeleckom prejave podstatne zastúpená. Nebál sa technického experimentu a vynikal v kombinovanej technike. Pôsobivé sú napr. diela, ktorých súčasťou sa stali hracie karty naznačujúce hru osudu. Neopomenuteľnými sú taktiež jeho akty. Žena s krásou svojho obnaženého tela bola jeho celoživotnou témou. Pôvabnými linkami zachytával plnosť ženských tvarov. Vystihuje v nich ženskosť, zobrazuje ženu vzrušujúcu, zmyselnú, príťažlivú a prirodzenú.
Barčíkovo výtvarné gesto dokázalo aj napriek svojej striedmosti dosiahnuť neopakovateľnú údernosť, ktorá na nás pôsobí ešte dnes. Neobyčajným ostáva aj poetické kúzlo jeho výtvarného prejavu.

Andrej Barčík sa narodil 20. novembra 1928 v Závodí, zomrel 6. júna 2004 v Žiline. Študoval na Súkromnej škole dekoratívnych umení v Prahe v rokoch 1946 – 1948. Následne sa stal mimoriadnym poslucháčom na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. Neskôr pokračoval v štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, tú však skoro opustil a odišiel pomáhať Ernestovi Zmetákovi pri realizácii mozaiky v Rabči na Orave. Veľkou výtvarnou lekciou mu bolo zároveň poznanie a osobný kontakt s Vincentom Hložníkom.

Tlačová správa na stiahnutie tu