Názov: osobne(é)
Autor: Juraj Sapara
Kurátorka: Alena Vrbanová
Miesto konania: Považská galéria umenia v Žiline výstavné priestory na prvom poschodí
Vernisáž: štvrtok 12. apríla 2018 o 17.00 hod.
Trvanie výstavy: 12. 4. – 6. 5. 2018
Retrospektívna výstava sochára Juraja Saparu (narodený 10. 5. 1947 v Žiline) prináša doposiaľ najrozsiahlejšiu prezentáciu jeho tvorby od roku 1975 po súčasnosť. Sapara patrí k posledným žiakom prof. Jozefa Kostku na bratislavskej VŠVU, ktorú ukončil v roku 1973. Profiloval sa ako figuralista s príklonom k znakovej redukcii predmetných prvkov. Jeho tvorba reprezentuje osobitý, expresívno-lyrický variant figuratívneho slovenského sochárstva v štýle, ktorý možno umelecko-historicky ukotviť medzi neskorú modernu a postmodernu. Popri komornej soche a kresbe z obdobia druhej polovice 70. a 80. rokov, výstava zahŕňa medailérsku tvorbu, digitálnu grafiku a novšie objekty.
Okruh raných diel sochára je charakteristický kompaktnou hmotovosťou a jemnou povrchovou modeláciou (Pocta J. K., 1975, Kvet, 1977, Sediace torzo, 1978 …). Začiatkom 80. rokov vytvára komorné sochy na princípe dynamického konštruovania plastiky v duchu pokubisticky štylizovaných tvarov, kde prelína žánre figúry, krajiny a architektúry. Výstava zahŕňa cykly medailérskej tvorby autora z obdobia 1980 – 2007, v ktorých Sapara dosahuje novátorské kvality žánru. Prelína v nich archetypálne námety so sociálnymi témami a svetom umenia. Novšiu tvorbu autora zastupuje na výstave aj digitálna grafika, v ktorej autor tvorí od roku 1997. V tomto médiu zúročuje výrazovosť viacerých oblastí vlastnej tvorby (najmä medailérska a kresbová tvorba) v zmysle iluzívnej modelácie hmoty. Predmetné a vecné námety prelína so symbolickými a archaickými. Z obdobia od polovice 90. rokov je na výstave zastúpená aj séria komorných bronzových plastík s námetmi veže, skrinky, schránky a stély, kde prevláda výraz „novej vecnosti“. V tvorbe Saparu prevažujú asociatívne témy ako otázky poznania života a povahy umenia. Novšiu tvorbu autora reprezentuje objekt, ktorý má podobu transparentnej stély s uplatnením rastrovej grafiky (cyklus Stéla, 2015 – 2018). Rozvíja tu konštruktívny a znakový princíp sochy. Od roku 2015 sa Sapara venuje aj tvorbe objektu na báze nájdených predmetov, ktoré spája do provokatívnych a ironicky vyznievajúcich kontextov (Vedomý stav nevedomia, 2015). V najnovšom cykle objektových stél dospieva Sapara ku geometricky čistej, výrazovo minimalistickej skladbe stavebných prvkov.
Juraj Sapara od roku 1998 pedagogicky pôsobí na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, kde od roku 2011 zastáva funkciu dekana.
1. Modrá stéla, 2015, v 85 cm
2. Večná stéla I., 1994, bronz, v 110 cm
3. Autoportrét s vtákom, 2018, digitálna grafika, 100×70 cm
