Chyť ma, chyť ma! Hľadám v pamäti tvár svojej spolužiačky Sáry Rosenblumovej (1995)

Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.
Prezentované dielo je majetkom autora.

Prezentácia diela Juraja Bartusza sa uskutočňuje v rámci sprievodného projektu expozície intermediálneho a mediálneho umenia Prvé múzeum intermédií II – Satelit 2018. V rozšírenej podobe predstavuje tvorbu vybraného autora, ktorého dielo je prítomné v aktuálnej expozícii PMI II.

Videoinštaláciu Chyť ma, chyť ma! Hľadám v pamäti tvár svojej spolužiačky Sáry Rosenblumovej autor prvý krát prezentoval na výstave Sen o múzeu? v Považskej galérii umenia v roku 1995. Spolu so staršou inštaláciou Marschieren marsch! (1993), vystavenou v aktuálnej expozícii Prvé múzeum intermédií II (Medzi informáciou a pamäťou), ide o ojedinelé príspevky intermediálneho umenia 90. rokov, ktoré sa reflektujú problematiku tzv. historickej a kolektívnej pamäte, no predovšetkým upozorňujú na hrozbu jej zlyhania a jeho následkov. Obe nesú silnú osobnú linku v sprítomnení skúseností autora s II. svetovou vojnou. V prípade diela Chyť ma, chyť ma! Hľadám v pamäti tvár svojej spolužiačky Sáry Rosenblumovej je nemožnosť /neschopnosť pamätať (a tiež pripomínať si) túto celosvetovú traumu spodobená ako vizuálna metafora – v neustálych pokusoch spomenúť si na tvár spolužiačky židovského pôvodu, ktorej podobu sa výtvarník znova a znova pokúša nakresliť. Po formálnej stránke je dielo osobitým prepojením performancie a inštalácie. Korešponduje tak nielen s uvedenou inštaláciou Marschieren marsch!, ale tiež koncepciou aktuálnej expozície PMI II venovanej pamäti – fenoménu, ktorý v aktuálnom umení silno rezonuje a sprítomňuje jeden s paradoxov súčasnej spoločnosti: zaoberanie sa históriou je totiž aj prejavom obavy z budúcnosti. Aj tento aspekt aktuálneho umenia obe inštalácie Juraj Bartusza z 90. rokov v mnohom predznačili.
.

Prof. Juraj Bartusz, akad. soch. (*1933) v rokoch 1954 – 1956 študoval na Vysokej škole uměleckoprůmyslovej v Prahe, v rokoch 1959 – 1961 na Akademii výtvarných umění v Prahe. Jeho tvorba zahŕňa konštruktivistické plastiky, realizácie akčného a konceptuálneho umenia, site-specific umenie, inštalácie, sochárske realizácie pre verejný priestor. V 80. rokoch vstúpil do jeho tvorby čas – začal vytvárať časovo limitované maľby a kresby, modelovať energickým zásahom: hádzaním tehál do tuhnúcej sadry, údermi latou či gumeným pásom. Od 90. rokov vytvára inštalácie, ktorými kriticky komentuje ekologické, etické a historické skutočnosti. Vystavoval na prestížnych prehliadkach doma i v zahraničí, jeho diela sú zastúpené v zahraničných zbierkach: Albertina Viedeň, Kassák Lajos Emlékmúzeum Budapešť, Narodní galerie v Prahe, Galerie der Stadt Esslingen, na Slovensku: v SNG v Bratislave, Východoslovenskej galérii v Košiciach, v zbierke Prvej slovenskej investičnej skupiny a. s., Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici a ďalších. Pedagogicky pôsobí na Katedre výtvarných umení a intermédií FU TU v Košiciach. Žije v Košiciach.