Považská galéria umenia v Žiline

Figura Alio Modo

Vystavujúci autori: Miroslav Pallo (1981), Jozef Srna (1979), Pavol Stručka (1981), Vladislav Zabel (1975)
Kurátor výstavy: Roman Popelár
Vernisáž: štvrtok, 20. marca 2014 o 17.00
Hudobný hosť: Ensemble Thesaurus Harmonicus v obsadení: Viera Sladková (spev), Diana Marosz (flauty), Monika Fučková (klávesové nástroje), Martina Kagerová (kontrabas), Michal Hottmar (lutna)
Výstava potrvá do 27.4. 2014

Figura Alio Modo

Ako už názov projektu napovedá, ide o štyri autorské pohľady na stvárnenie figúry v rôznych časových a spoločensko-sociálnych kontextoch. Traja maliari a jeden sochár (všetko absolventi VŠVU v Bratislave) majú napriek odlišným výstupom viaceré spoločné východiská. J. Srna, P. Stručka a V. Zabel sa roky programovo zaoberajú štúdiom historickej maľby, predovšetkým renesančnej a barokovej, avšak svoje vzory nachádzajú aj v maľbe francúzskeho akademizmu 19. storočia, v novodobej talianskej maľbe alebo v postmoderne 20. storočia. Zaujímajú ich námety – predovšetkým mnohofigurálne či solitérne kompozície, tragický dej, ale aj forma: práca starých majstrov so svetlom a tieňom, výrazové skratky, budovanie deja prostredníctvom farieb. Do svojich obrazov sa snažia vnášať transcendentno – nadzmyslové vnímanie, duchovno. Poznatky však už každý z nich spracováva po svojom:J. Srna je charakteristický mnohofigurálnymi kompozíciami, ktorých dej prebieha v aktuálnej realite. Námetmi sú ulice, stanice, nákupné centrá, prístavy… Dej je poznačený drámou alebo uzatvorením jednotlivca vo svojej existenciálnej samote. Krajiny sú prežiarené svetlom alebo prebiehajúcim súbojom živlov. Obrazy P. Stručku sú pokojnejšie, dôraz kladie viac na anatómiu tela, výraz či gesto, ktorým divákovi sprostredkúva emócie. Podobne aj v krajinomaľbe buduje dej obrazu jeho atmosféra. V. Zabel zostal zo všetkých primárne najviac ukotvený v histórii: námetmi aj technikou. Na rozdiel od svojich kolegov maliarsku naratívnosť neprenáša do súčasnosti, starých majstrov priamo či nepriamo cituje (tzv. apropriácia) a naliehavosť ich odkazu sprostredkováva návštevníkovi takpovediac priamo.
Jediným sochárom v tejto zostave je M. Pallo, absolvent ateliéru u prof. Jozefa Jankoviča (2007). Vo svojich kresbách, skiciach i voľných objektoch je rovnako inšpirovaný históriou. Postdadaistickými objektmi, reliéfmi, inštaláciami vypovedá o problémoch súčasnosti, pričom ako texty nezriedka využíva citáty z Biblie. Vzájomnou kombináciou na prvý pohľad nezlučiteľných foriem vznikajú nové kontexty – priame odkazy súčasníkom.