Považská galéria umenia v Žiline

Ján Mathé – Hľadač dobra & Pocty pre Jána Mathého

11.2.2010 – 21.3.2010
Vernisáž: 11.02.2010 o 17.00 hod
kurátor: Mgr. Richard Gregor

Považská galéria umenia v Žiline (zriaďovateľ Žilinský samosprávny kraj) Vás pozýva na otvorenie výstavy Ján Mathé – Hľadač dobra & Pocty pre Jána Mathého vo štvrtok 11. februára 2010 o 17.00. Otvoreniu výstavy bude predchádzať diskusia pri okrúhlom stole o tvorbe Jána Mathého a slovenskom modernom a súčasnom sochárstve. Zúčastnia sa jej historičky umenia PhDr. Ľuba Belohradská, Zuzana Bartošová, PhD., PhDr. Katarína Bajcurová, CSc., kurátor výstavy Mgr. Richard Gregor a autori pôct. Diskusia začne o 13.00 hod. v Považskej galérii umenia v Žiline. Výstava je organizovaná v spolupráci s Východoslovenskou galériou v Košiciach.
Košický sochár Ján Mathé (*1922) je jedným z ťažiskových predstaviteľov moderného slovenského sochárstva po II. svetovej vojne. Jeho vývoj od figurácie, ku ktorej bol školený na pražskej Akadémie výtvarných umení (prof. Španiel 1945–1950), cez najväčší okruh diel abstrahovanej figúry, k archetypálnej abstrakcii obohatenej o kresťanskú tematiku, pôsobí, ako by sme hovorili o umelcovi, ktorý celý život tvoril v slobodnej demokratickej krajine. Ak raz Mathé dosiahol nejaký stupeň svojho umeleckého vývoja, už sa spravidla nevracal späť k predošlým postupom, a ak sa tak stalo, bolo to vecou jeho vnútorného rozhodnutia, nie požiadaviek doby. V tomto duchu vystavoval i realizoval exteriérové plastiky. Je preto ťažké presne určiť jeho dominantný umelecký výraz, v každom zo spomínaných okruhov dosiahol porovnateľný vrchol. Jeho najväčší prínos je schopnosť modernou výtvarnou formou sprostredkovať témy humanizmu bez toho, aby skĺzol do akéhokoľvek klišé. Najplodnejším obdobím sochára sa zdajú byť 60. roky, kedy zužitkoval figurálnu skúsenosť a sformuloval východiská aj pre práce nadchádzajúcich období.
Výstava nie stavaná ako retrospektíva, jej metódou je poukázanie na spoločné formálne alebo tematické cykly a ich súvislosti prostredníctvom diel, ktoré sú pre dané okruhy iniciačné. Po prvý raz sa vracia na Mathého príklade k portrétnej tvorbe 50. rokov a jedine na základe jej poznania môžeme pochopiť zmysel, konštrukciu a aj rozdielnosť Mathého neskorších nonfigurácií. Hlavná časť je postavená na štylizáciách a abstrakciách od 60. rokov. Výstavu sprevádza podrobný výber z autorových kresieb, ich zaradením sa osvetľujú mnohé z jeho autorských stratégií, osobitne tie, ktoré sa týkajú pohybu, ako základného konštrukčného pravidla väčšiny Mathého vrcholných diel.
Súčasťou projektu sú Pocty pre Jána Mathého, ktoré sú inštalované ako pendanty ku vybraným dielam. Realizovali ich etablovaní výtvarníci – Juraj Bartusz, Jozef Jankovič, Rudolf Sikora, Anton Čierny, Dušan Zahoranský, Stano Masár, Mikuláš Podprocký, Marián Grolmus, ktorí svojimi dielami tento projekt obohacujú o kontrast s akčným umením, umením novej figurácie, objektom, video-inštaláciou a podobne.
Dôvodom k realizácii výstavy bol tiež fakt, že nestor slovenskej kunsthistórie Doc. PhDr. Radislav Matuštík, CSc. (1929–2006), ktorý pôsobil i v Považskej galérii umenia v Žiline ako jej hlavný kurátor, napísal ako svoju poslednú štúdiu práve text pre monografickú publikáciu o Jánovi Mathém. Kniha je v súčasnosti v príprave, na ktorej sa odborne i ľudsky už niekoľko rokov podieľa viacero odborníkov a inštitúcií.