Považská galéria umenia v Žiline

MARTIN PIAČEK & STANO MASÁR – ESCAPE 2

16.10. – 16.11.2003
kurátor: Mira Putišová

Východiskom ku aktuálnemu projektu Escape 2 bola realizácia Escape Martina Piačka uskutočnená v petržalskom CC Centre na začiatku tohto roka. Tento site – specific projekt bol vytvorený presne na mieru konkrétneho výstavného priestoru, a autor v ňom rozvinul svoje myslenie o jednej špecifickej situácii, keď pracujeme s osobným počítačom.
Človek je pri zadávaní povelov v priamom fyzickom kontakte z klávesnicou, ovláda rozmiestnenie jednotlivých tlačidiel a pracuje s nimi väčšou, či menšou dávkou rutiny – tlačidlá sú na všetkých klávesniciach PC v podstate rovnaké, okrem určitých tvarových odchýlok a jazykových mutácií. Dôležitejším však je fakt, že pri ich používaní spravidla vie, k akému príkazu sa viažu – všetky sú označené názvami, či príkazmi, ktoré ich zastupujú. Tu však už dochádza k javu, že názvy niektorých z nich – najmä univerzálnych príkazových – spravidla ich užívateľovi už nie sú úplne jasné, aj keď pozná ich funkciu. Je význam jednotlivých názvov tlačidiel ako napríklad Home, End, Esc, Pause, Ctrl (po preložení ich názvov – väčšinou sú príkazové tlačidlá v anglickom, či v iných svetových jazykoch) verne zodpovedajúca ich skutočnej funkcii? A mohli by z hľadiska významu ich označenia ponúkať aj niečo iné, čo s ním súvisí? Používateľovi klávesnice však zvyčajne stačí, že zastupujú daný príkaz.
Martin Piaček svoju pozornosť zameral na táto skutočnosť. Na jednotlivých spomínaných tlačidlách ho oslovujú najmä tieto názvy, ktoré aj napriek spomínanej jazykovej a aj významovej nezrozumiteľnosti, vníma ako zaujímavé – pre neho do istej miery „mystické“. Mystické najmä z toho dôvodu, že v tomto konkrétnom prípade jazyka komunikácie, poukazujú na fenomén postupne narastajúcich zmien vo vzťahu slovo – jeho význam, ktoré niekedy vedú až ku úplnému znejasneniu, či úplnej negácii pôvodného významu viažúceho sa k určitému slovu. Dochádza teda k určitému popieraniu reality, ktorá na prvý pohľad vystupuje ako verná – skutočná. Piačkove objekty môžeme vnímať aj ako priamy odkaz na kľúčové dielo sürrealistu Reného Magrrita „Toto nie je fajka“ alebo na esej rovnakého názvu od francúzskeho filozofa Michela Foucaulta, v ktorej hovorí o tom, či realita, pred ktorú sme postavení, je naozaj tou, čo v skutočnosti vidíme.
Stretnutie dvoch, či viacerých realít sa stalo leitmotívom aktuálneho projektu Escape 2, ktorý ďalej rozvinul Stano Masár. Esc – Escape (tlačidlo v ľavom hornom rohu klávesnice PC) je príkazovým tlačidlom na ukončenie programu. Zároveň však vystupuje ako symbol stretnutia dvoch rozličných svetov a súčasne prechodu z jedného do druhého. V tomto bode sa dve na prvý pohľad značne odlišné výtvarné realizácie projektu Escape 2 stretávajú. Piačkove „mystické“ príkazové klávesy sú symbolmi určitých virtuálnych svetov, ktoré otvárajú. Liatinové kanalizačné, či plynové poklopy Stana Masára vystupujú v rovnakej úlohe: ako brána, kde sa stretávajú dva rozličné svety, jeden, nám dôverne známy a druhý, o existencii ktorého síce vieme, ale nevieme ako presne vyzerá, prípade realizácie Stana Masára až undergroundový.
Samotná, na prvý pohľad určite strohá (možno aj trocha šokujúca) výtvarná realizácia projektu oboch autorov, sa nesie v rovine konceptu, kde autori zámerne pracujú len v rovine symbolov. Vyhýbajú sa tak prílišnej a narácii. Dopovedaním myšlienky ich spoločného projektu je v poukázaní na fyzickú stránku človeka nachádzajúceho sa na hranici dvoch realít, spojenom s určitou manipuláciou. U Stana Masára ide o vedomé upriamenie pozornosti na spomínaný symbol stretu dvoch realít (dekla, po ktorom každý deň stúpame) a radikálne nám ho ponúka ako solitér vytrhnutý z kontextu, po ktorom sa stúpať veľmi nedá. Martin Piaček na vybraté tlačidlá (tiež symboly stretnutia dvoch realít), poukazuje ich zámernou maximalizáciou a aj spôsobom inštalovania, stali sa diváka nedostupné a umožňuje im na ne pozerať len z podhľadu.