Považská galéria umenia v Žiline

Spomienka na Jána Mýtneho

19. 8. – 26. 9. 2004
Kurátori: M. Putišová

Až po siedmich rokoch od poslednej autorovej monografickej výstavy, realizovanej v Záhorskej galérii v Senici ešte počas jeho života, ponúkne aktuálna výstava v PGU ojedinelú možnosť zoznámiť sa s celoživotnou tvorbou predčasne zosnulého sochára.
Žilinský rodák Ján Mýtny študoval v rokoch 1976 – 1982 sklárske výtvarníctvo na VŠVU v Bratislave v ateliéroch V. Ciglera a A. Žáčka. Začiatok jeho výtvarnej cesty bol poznamenaný snahou o nové nekonvenčné umelecké vyjadrenie, ktoré by korešpondovalo s vtedy aktuálnym dianím najmä v iných nesklárskych výtvarných žánroch. Tieto ambície naplno uplatnil po roku 1990, keď jeho objekty okrem skla v sebe integrovali aj iné materiály. Tvorba Jána Mýtneho sa dlhší čas niesla v znamení vytvárania tvarovo čistých plastík, ktorých geometrický tvar podčiarkoval ich optický vizuálny efekt. Zrkadlenie – typickú vlastnosť skla, stupňoval precíznym brúsením a lepením tabuľového skla a používaním prirodzeného, či umelého zdroja svetla, čím dosahoval želanú ilúziu pohybu. Za svoj novátorský prístup v práci s tabuľovým sklom dostal autor v roku 1984 na Medzinárodnej výstave umeleckých remesiel v Bratislave čestné uznanie.
Ďalšia časť tvorby Jána Mýtneho vypovedá o postupne narastajúcom záujme autora o emotívnejšie výtvarné vyjadrenie oproti dovtedy dominujúcim meditatívnym a poetickým podobám skla. Jeho práce z 90. rokov sú ironickými a sarkastickými reakciami na postavenie a osud jednotlivca, ktorý je súčasťou prostredia, či spoločnosti, v ktorej žije. Výtvarný jazyk autora sa postupne dynamizoval a stal sa expresívnejším. Zapájanie iných artefaktov do nových objektov napríklad dreva, kovu, plastu, či dokonca odpadových surovín, tak aj po materiálovej stránke zosilovalo ich kritický a miestami až absurdný myšlienkový podtext. Celoživotné dielo Jána Mýtneho je vzácnym prejavom nového, detailne premysleného, interpretovania média skla a súčasne narušenia vžitej predstavy o práci s ním. Jeho objekty dokazujú, že tento úzko špecifický odbor v sebe skrýva viacero dimenzií a nie je ohraničený tak prísne, ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať.