9.9. – 10. 10 2010
kurátorka: Mgr. Mira Sikorová

Výstavu podporili: Ministerstvo kultúry SR, Nadácia – Centrum súčasného umenia, Fakulta výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, Nitrianska galéria, Ultraframe s.r.g.

POKUS 0 (pokus nula) nadväzuje na staršie videoperformancie autora, predovšetkým na Autofikciu – Nulový variant (TG Poprad, 2001), v ktorej uplatnil písanie textu. V aktuálnom projekte Pokus 0 sa opäť stretáva akcia (naživo uskutočnená i sprostredkovaná projekciou) a textové umenie, ktoré artikulujú dlhodobé sféry záujmu výtvarníka: interakciu medzi výtvarným dielom a divákom a priepustnosť hranice oddeľujúcej umenie od bežného života. Oproti predošlým projektom tohto typu (mimo Nulového manévru /GJK, 2003/, kde bol autor prítomný iba prostredníctvom projekcie) sa tentoraz nejedná o strety a dialógy medzi reálne prítomnou osobou výtvarníka a jeho projektovaným obrazom – v zmysle poukazovania na existenciu mediálneho obrazu tela ako obdoby (auto)portrétu a faktorov, ktoré úzko súvisia s identifikáciou s ním. V prípade Pokusu 0 kladie dôraz na (ne)opodstatnenosť existencie umenia, ale na zmysel umeleckej produkcie, pričom osoba výtvarníka a jeho digitálneho „alter ega“ sú skôr vo vzájomne kooperujúcom vzťahu.
Miroslav Nicz (narodený v roku 1963) patrí do generácie umelcov, ktorí vstúpili na výtvarnú scénu začiatkom 90. rokov 20. storočia (patria do nej okrem iných najmä A. Čierny, R. Ondák, I. Németh). M. Nicz v tom čase reagoval na tendencie neokonceptuálneho umenia vytváraním intermediálnych diel na báze readymade a neskôr diel mediálnych a digitálnych foriem. Charakteristická je pre ne intertextuálnosť v neprospech jednoduchej lineárnej narácie, príklon ku intelektualizácii na úkor estetickej kategórie a hybridnosť používaných médií. Autor v tvorbe dodnes narába s prvkami sebairónie, irónie, všíma si negatívne sociálne aspekty a problematiku identity jedinca. Paralelnou stránkou výtvarníkovho prejavu s podobným registrom tém sú od 90. rokov aj realizácie akčného charakteru (happeningy a performancie), ktoré od nástupu nového milénia získali typický intermediálny rozmer – prepájajú sa v nich prvky akcie a videoumenia.
V projekte Pokus 0 sa divák v prázdnej výstavnej sieni galérie konfrontuje s deviatimi projekciami videí, ktoré sprostredkúvajú autorov obraz v životnej veľkosti, zachytený počas akcií uskutočnených predtým na tých istých miestach. V nich výtvarník zasahuje do výstavného priestoru písaním a následným zmazávaním textov. Vo všeobecnosti sa dotýkajú oblasti umeleckej tvorby, dôležitosti umenia pre život jedinca, vnímania jeho hodnoty, ale autor nimi kladie otázky aj sám sebe – zamerané na jeho status tvorcu umenia. Projekcie sa stretávajú s reálne prítomnými textami na stenách, písanými autorom počas performancie na vernisáži, čím spoluvytvárajú definitívne obrazy ako prepojenia fikcie s realitou, ktoré však nie sú náhodné, naopak, sú ním presne režírované. Generovanie digitálneho/fluidného obrazu tela autora v projekcii odkazuje ku problematike jedinca a jeho identity v aktuálnom svete médií a masmédií, ku tomu, ako ju môžu formovať či dokonca poškodzovať. Permanentné písanie a zmazávanie textov v akciách, možnosť čítania len reálne prítomných na jednej strane, a kompletných (text v projekcii spolu s textom na stene) na strane druhej, vyvoláva úvahy o relativizovaní pojmu umenia a predovšetkým jeho obsahu, ku čomu napokon odkazuje aj názov výstavy. Autor, ktorého priezvisko je foneticky podobné slovu nič (nicz) – nula je opäť (v rámci jednej z línií tvorby) „anulátorom“, a touto cyklicky a donekonečna sa opakujúcou aktivitou nastavuje zrkadlo nielen sám sebe a svojmu tvorivému úsiliu, ale aj divákovi a jeho schopnosti vnímať výtvarné umenie.