Prvé múzeum intermédií III – Nežná sila

otvorenie: 25. júna o 17.00 hod.
miesto: výstavné priestory na prízemí Považskej galérie umenia v Žiline

kurátorka, autorka koncepcie: Mira Sikorová-Putišová
dizajn a architektúra expozície: Marcel Benčík

O okolnostiach vzniku výstavného projektu Prvé múzeum intermédií III s podtitulom Nežná sila si môžete vypočuť telefonický rozhovor s riaditeľkou PGU v Žiline a kurátorkou koncepcie výstavy Mirkou Sikorovou-Putišovou, odvysielaný na rádiu Devín.

Projekt expozície Prvé múzeum intermédií v koncepcii kurátorky a riaditeľky Považskej galérie umenia v Žiline Miry Sikorovej-Putišovej prezentuje vždy nový výber diel zo zbierky intermédií a mediálneho umenia galérie. Idea expozície Prvé múzeum intermédií má svoje východiská vo výstavách realizovaných PGU: Sen o múzeu (1991), Sen o múzeu? (1995), Považská galéria umenia 1976 – 1996 (1996) a IN(TER)MEDIA(S)RES (2006), ktoré podčiarkli dôležitosť intermediálneho a mediálneho diela (objekt, inštalácia, video diela) ako zbierkového predmetu. Posledná z menovaných prezentovala diela z tejto časti zbierky galérie, a zároveň iniciovala ich autorov k participácii na výstave ďalším dielom, ktoré by sa v budúcnosti súčasťou zbierky mohlo stať (k čomu vo viacerých prípadoch neskôr aj došlo). Okrem toho, že prepojila umenie intermédií 90. rokov s nasledovným obdobím, vypovedala aj o jednej zo stratégii získavania týchto diel, ktorá je previazaná s realizáciou výstav.

V treťom pokračovaní projektu expozície Prvé múzeum intermédií III – Nežná sila galéria predstaví diela od umelkýň: Jana Želibská, Eva Filová, Anetta Mona Chisa a Lucia Tkáčová, Gabika Binderová, Lucia Dovičáková, Emöke Vargová, Dorota Sadovská, Veronika Rónaiová a od výtvarníka Ladislava Čarného, ktoré získala do svojej zbierky v rokoch 2010 – 2019.

Koncepcia aktuálnej expozície sa sústreďuje na diela, ktoré reagujú na problematiku rodu (gendru) a príslušné rodové otázky reflektované formami mediálneho umenia a intermédií po polovici 90. rokov a ťažiskovo z nasledujúcej dekády. Kolekcia predstavuje diela, ktoré rodovo podmieneným spôsobom artikulujú telesnosť, tiež aspekt súkromia – v škále od introvertného vyjadrenia až po radikálne sfarbený jazyk. I keď kolekcia pozostáva z menšieho počtu diel (vzhľadom na priestorové možnosti expozície), v základných rysoch komunikuje pohľady žien výtvarníčok a muža výtvarníka – nielen ako ich (symbolického) protipólu, na delenie rolí pohlaví, problematiku tohto tradičného rámca, jeho prekračovanie, diela sa tiež zaoberajú pozíciou ženy/umelkyne v sfére výtvarného umenia. Divákovi sa tak ponúka (samozrejme s vedomím len čiastkového záberu) referencia o podobách, nuansách v diskurzoch postfeminizmu a feminizmu v slovenskom umení po roku 1990.

Expozícia Prvé múzeum intermédií III – Nežná sila sa odvoláva (a tiež je priznaním línie) výstav v Považskej galérii umenia v Žiline, ktoré sa feminizmom a postfeminizmom v slovenskom výtvarnom umení po roku 1990 zaoberali – Paradigma žena (1996, kurátorka: K. Rusnáková) a in(time) v roku 2001 (kurátorka: L. Gregorová-Stach), pričom viacero autoriek prezentovaných diel na týchto výstavách vystavovalo (J. Želibská, E. Vargová, A. Mona Chișa a L. Tkáčová, E. Filová). Súvislosti diel (napr. kedy boli v PGU vystavené, informácie o ich prezentácii a ich interpretácia) sú prezentované na príslušných infotextoch v expozícii. Text o expozícii, jej koncepcii a téme – ako výstup z výskumu venovaného problematike rodových otázok v umení, bude súčasťou sprievodného katalógu k výstave, ktorý PGU v Žiline vydá do konca roka 2021.

Vážení návštevníci, dovoľujeme si Vás upozorniť, že expozícia Prvé múzeum intermédií III – Nežná sila nemusí byť vhodná pre citlivejšie a maloleté osoby.

Realizáciu výstavy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.


K VYSTAVENÝM DIELAM

VERONIKA RÓNAIOVÁ (*1951)
Malé túžby, 2018, nájdené umelecké dielo Juliána Filu - Malé túžby, 1966

objekt/asambláž, 68 x 78 x 12 cm
zo zbierky Považskej galérie umenia v Žiline
získané nákupom od autorky v roku 2019

Dielo Malé túžby (2018/1966) autorka autorsky upravila vložením reprodukcie vlastného obrazu a úpravou jeho niektorých častí, napr. umiestnením čiernej pásky cez oči dievčaťa – ide o jej fotografiu z detstva. Asambláž predstavila na výstave Dedičstvo (PGU Žilina, 2018). Nosnou líniou výstavy bola osobná i umelecká komunikácia so svojimi rodičmi – umelcami Juliánom Filom a Máriou Filovou. https://www.pgu.sk/vystavy/veronika-ronaiova-dedicstvo/

Jej vstupy do diel otca, pop-artového a hyperrealistického maliara Juliána Fila (1921 - 2007), čiže spoločná prítomnosť dvoch autorských rukopisov v ploche plátna, v prípade tohto diela v hmote asambláže, sú – metaforicky povedané - dialógom prebiehajúcim medzi nimi, tiež odvolaním na minulé, avšak bez možnosti vstupu Juliána Fila do nich. Na pozadí tohto radikálneho prieniku do autonómneho umeleckého vyjadrenia (ako môžu na prvý pohľad pôsobiť), môžeme však okrem gesta privlastnenia si umeleckého diela po príbuznom, rozvinúť úvahu o znejasnení kontúr autorstva: k signatúre Juliána Fila umelkyňa pridala svoju. Ďalej o pevnej viere autorky v opodstatnenosť tohto gesta: premaľby či vlastné výtvarné vstupy do jeho diel sú pre ňu možnosťou ako pokračovať s otcom v komunikácii i v konfrontácii ich umeleckých názorov. No tiež sú spodobením vzťahu: otec – dcéra, umelec – umelkyňa, ktorý ona - z rodovej perspektívy - takto vyjadruje.

Línia umenia a výtvarnej kritiky, ktorá sa venovala aspektom feminizmu a postfeminizmu a v našom prostredí sa stala viac viditeľnou až po roku 1990, odkryla význam tvorby autorky aj z tohto uhla pohľadu: forma nie radikálnych, naopak intímnych, no predovšetkým súdržných princípov feministického umenia je v tvorbe Veroniky Rónaiovej prítomná prakticky neustále: v hyperrealistických obrazoch, vytváraných technikou airbrushu, realizovaných od polovice 70. rokov bola ústredným motívom žena – najmä jej pozícia v jednotke rodiny, alebo širšej sociálnej štruktúre, v novom miléniu sa pre autorku stal dôležitý prvok tzv. „self-positioningu“, v ktorom definuje svoju autorskú pozíciu aj v širšom ponímaní – vo výtvarnej a umeleckej sfére.
Mira Sikorová-Putišová, kurátorka PMI III Nežná sila a riaditeľka Považskej galérie umenia v Žiline

Získanie diela z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Nákup diela bol financovaný s príspevkom Žilinského samosprávneho kraja.


JANA ŽELIBSKÁ (*1941)
Jej pohľad na neho, 1996

videoinštalácia, video, 4´ 55´´, zvuk, farba,
3 drevené poličky 39 x 28 cm, 3 sklenené akváriá 30 x 20 x 30 cm, 4 guľky z moduritu ružovej farby, sprchovacia hadica, 3 bodové lampy s červenými žiarovkami, veľkoplošná projekcia
zo zbierky v správe Považskej galérie umenia v Žiline
získané nákupom od autorky v roku 2019

Jana Želibská vytvorila videoinštaláciu pre výstavu Paradigma žena (1996, PGU v Žiline) – jej získanie do zbierkového fondu galérie (v roku 2019) a umiestnenie do expozície je fakticky návratom videoinštalácie na svoju domovskú pôdu. Výstava bola súčasťou trilógie konanej v rokoch 1995 – 1997 v PGU v Žiline (Fyzický/Mentálny, Paradigma žena, Medzi mužom a ženou), kurátorských projektov riaditeľky Kataríny Rusnákovej. Konali sa v novo zrekonštruovanom, na vtedajšie možnosti regionálnych galérií ojedinelom, výstavnom priestore s parametrami tzv. bielej kocky (neutrálne biele miestnosti bez vystupujúcich architektonických prvkov so sivou betónovou podlahou). Cieľom výstavy bolo špecifikovať v tom čase čoraz viac viditeľnejšiu tendenciu postfeministického umenia prostredníctvom diel realizovaných na základe libreta predloženého kurátorkou.

Konštruktom videoinštalácie Jej pohľad na neho je podvratná reakcia výtvarníčky na fenomén gaze – mužského upreného pohľadu na ženu ako na predmet telesnej túžby, čiže na povestné „čumenie/zízanie“, ale okrem tohto rodového stereotypu tiež na prvok voyeurizmu, ktorý sa s mužským pohľadom na ženské telo zvykne spájať. K jeho dekonštrukcii, laicky povedané - k jeho obráteniu naruby, autorka dospela tak, že v tomto prípade bola ona tou, čo zamierila svoj (Jej) pohľad na neho – na sprchujúceho sa muža – vo videu premietanom v projekcii. K dekonštrukcii – prepísaniu tejto schémy, prispievajú zábery na detaily kúpeľne: kvapkajúci vodovodný kohútik, hadica ku sprche, guľky, ale aj zvuková stopa videa (erotická pieseň Serge Gainsbourga), ktorými autorka význam diela posúva až k psychoanalytickým súvislostiam. Komponenty z videa sú ako hmotné artefakty „konzervované“ v trojici sklenených akvárií. Komplex videoinštalácie je autonómnym prostredím, vystavaným z viacerých zložiek. Videom, zvukom, spolu s nainštalovanými objektami/akváriami vzniká situácia, v ktorej je telo muža nemateriálne, odhmotnené mediálnym obrazom, a naopak - zdôraznené sú komponenty z videa ako hmotné predmety. Videoinštalácia je tiež prvým dielom prezentovanom v slovenskom galerijnom prostredí, kde bola použitá veľkoplošná videoprojekcia.
Mira Sikorová-Putišová, kurátorka PMI III Nežná sila a riaditeľka Považskej galérie umenia v Žiline

Získanie diela z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Nákup diela bol financovaný s príspevkom Žilinského samosprávneho kraja.