Julián Filo – Filozofia gesta

otvorenie: 7. októbra 2021
termín konania výstavy: 8.10. - 6.11.2021

miesto: výstavné priestory na 1. poschodí Považskej galérie umenia v Žiline
kurátor: Filip Krutek

K aktuálnej výstave prinášame online komentovanú prehliadku s jej kurátorom Filipom Krutekom. Prajeme Vám príjemné sledovanie!

O expozícii si môžete vypočuť aj telefonický rozhovor s kurátorom výstavy na RÁDIU DEVÍN.

Filozofia gesta je retrospektívnym pohľadom na tvorbu výrazného slovenského maliara a grafika Juliána Fila k príležitosti 100. výročia jeho narodenia. Koncepcia výstavy je postavená ako komplexná prehliadka jeho maliarskej aj grafickej tvorby od expresívnej maliarskej polohy a asamblážnych intervencií do maľby v 60. rokoch, cez skladbu fragmentov mestských výjavov, airbrushových malieb až po náboženské a reklamno-konzumné motívy 90. rokov. Vystavené diela zohľadňujú referenčné body jeho tvorby nielen v maľbe a grafike, teda v médiách, s ktorými je spájaný v rámci umenovedného diskurzu, ale aj v monumentálnej tvorbe do architektúry a s ňou spojené prípravné skice, koláže, priestorové analýzy, ale aj účinkovanie v krátkom experimentálnom filme. Výstava voľne nadväzuje na projekt Veronika Rónaiová – Dedičštvo z roku 2018 a je reprízou výstavy, ktorá bola pôvodne organizovaná v Galérii Jána Koniarka v Trnave.

Filo vstúpil na výtvarnú scénu v 50. rokoch 20. storočia. Ako jeden z prvých autorov primárne reaguje na dynamiku tzv. postindustriálnej spoločnosti, v ktorej začína dominovať viac výroba a transfer informácií oproti hmotným statkom, čo produkuje nový typ manažérskych, technických a úradníckych elít. Z tohto sociálneho ovzdušia Filo vytvoril vlastnú ikonografiu, ktorá sa naplno prejavila v 60. rokoch. Mnohé z týchto diel sú dnes iba ťažko dohľadateľné a jediným prameňom sú fotoreprodukcie z autorovej pozostalosti.

Inú polohu 60. rokov predstavujú asamblážne závesné obrazy. V nich naďalej dominuje figurálna maľba – najčastejšie modelky z magazínov – ktorá je expresívna, neexaktná, v istom ohľade predchádzala tomu, čo sa v Spojených štátoch v 70. rokoch označovalo termínom “bad painting”. Postavy modeliek dopĺňa asambláž zostavená z konfigurácie rúk plastovej manekýnky, fotografií a zakonzervovaného odpadového materiálu, čím vzniká hutný sémantický objekt. Význam Filovej tvorby v tomto období potvrdilo jeho zaradenie na výstavu Trinásť zo Slovenska. Išlo kurátorský výber významného českého teoretika umenia Jindřicha Chalupeckého zameraný na slovenských autorov, ktorých už viac nezaujímala vidiecka každodennosť, ale nová, mestská dynamika (Filo sa tu ocitol medzi dielami zásadných autorov, akými boli Š. Belohradský, J. Bartuzs, M. Dobeš, či J. Želibská). Napriek tomu, že Filo nepatril k undergroundu (a možno práve vďaka tomu), istým spôsobom presadzoval snahu o akúsi dekompozíciu kultúrnopolitickej situácie vzniknutej po 2. svetovej vojne.

Od 70. rokov začína námety svojich obrazov podrobovať dramatizácii, ich formálny naratív odvodzuje od estetiky filmového strihu a premietacieho systému Polyekran (československý projektor z 50. rokov), ktorý často v procese navrhovania kompozície a výberu figúr využíval. Mestský folklór, ktorý v týchto prácach vzniká prostredníctvom uzavretých sekvencií adorujúcich život úradníkov, či technokratov, alebo iba banálne reálie života v mestskom prostredí, nápadne pripomína ideové východiská amerického pop-artu. Obrazovú plochu definuje vrstvenie farebných plôch technikou airbrush, ktorá v tomto období definovala jeho výtvarný jazyk a tvaroslovie. Filova tvorba sa však v tom období vyvíjala bez úzkeho kontaktu s pop-artom a podobnosť bola skôr formálna – výber kompozície, fragmentov, protagonistov, či práca s detailom. Diela z tohto obdobia sa vyznačujú vecnosťou, pragmatickosťou a dokumentárnosťou (Spomienky, 1983-84, GJK). V rovnakom tvarosloví vytvoril aj množstvo autoportrétov – vlastnú postavu zasadzuje do mnohofigurálnych kompozícií alebo ju naopak fragmentuje a následnou kolážou kondenzuje žiadané gesto (Spomienka na Teréziu F., 1977, SNG). Týmto princípom sa tak z autora – nestranného komentátora každodennosti stáva jej priamy účastník.

Samostatným okruhom výstavy sú monumentálne práce do architektúry. V priebehu rokov 1961 – 1984 vytvoril tridsať realizácií, ktorých súčasťou bolo množstvo kresieb, priestorových štúdií, skíc a koláží. Všetky sa vyznačujú perfekcionistickým formálnym zhotovením, dokonalým porozumením priestoru, pre ktorý mali vzniknúť a motívmi známymi z jeho maliarskej tvorby – detailná psychológia gesta, rozdelenie do horizontálnych a vertikálnych sekvencií, rytmická pauza v podobe vynechaných farebných plôch, či určitá plošnosť obrazovej stafáže.

To ponúka obraz o Juliánovi Filovi ako o autorovi v istých ohľadoch výsostne postmodernom – či už ide o narúšanie dogmatického prístupu presmerovaním hľadania slovenskej identity z vidieka do prostredia mestského civilizmu, alebo aktualizáciu kresťanských motívov pod prizmou estetiky a etiky nových potrieb kapitalistickej spoločnosti.
Filip Krutek

Výstava je uskutočnená v spolupráci s Galériou Jána Koniarka v Trnave.

Diela na výstave pochádzajú zo zbierok Galérie Jána Koniarka v Trnave, Galérie Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne a zo súkromnej zbierky.

Za grafický vizuál propagačných materiálov k výstave vďačíme Mgr. art. Marek Menke.

Julián Filo (10.5.1921, Nižná pri Piešťanoch – 5.10.2007, Bratislava) žil a tvoril v Bratislave. Po gymnaziálnych štúdiách v Trnave (1940), študoval architektúru vo Viedni (1942-44), pokračoval na pražskej AVU (1945-46) a absolvoval oddelenie kreslenia na SVŠT v Bratislave u J. Mudrocha a D. Millyho (1947-49). Pracoval v Štátnom projektovom ústave v Bratislave (1950-57). Realizoval približne tridsať monumentálnych prác v architektúre: 1971 – vestibul Balnea Splendid, Piešťany; 1974 – vestibul TV veže, Bratislava-Kamzík; 1977 – hotel Branč, Senica; 1984 – zasadačka budovy spojov, Podunajské Biskupice)