Považská galéria umenia v Žiline

Barbara KUBÁNIOVÁ – SPOT/SPOD

kurátorka: Mira Putišová
29.11.2007 – 10.02.2008

Aktuálna kolekcia veľkoformátových fotografií autorky vychádza z diplomovej práce, ktorou v roku 2006 absolvovala štúdium v Ateliéri súčasného obrazu u prof. Rudolfa Sikoru na Katedre výtvarných umení a intermédií Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach. Tematiku, ktorú si vtedy zvolila, a je čitateľná v terajších prácach, bola deformácia tela. V jej ponímaní však nie je degeneratívnou zmenou alebo inou tvarovou anomáliou na normálnom ľudskom tele, naopak interpretuje ju ako výsledok nazerania na realitu z nesprávneho uhla pohľadu.
Svoje výtvarné vyjadrenia postavila na použití metafory, vlastnej symboliky a určitého prvku vizuálnej manipulácie nasmerovanej na diváka. Preto sa rozhodla ponúknuť zobrazenie ženskej figúry z podhľadu smerom hore. Vznik novej proporcionality tak následne narúša našu vžitú predstavu o nej. Autorkine videnie figúry je teda metaforou nesprávneho nazerania na realitu. Radikálnou zmenou v zobrazení ťažiska ľudského tela cez stratu trupu a výlučnú stratu hlavy, na úkor zámerne zvýraznených chodidiel a nôh, bežne vnímaných ako „menej dôležitých“ častí ľudského tela, B. Kubániová výstižne symbolizuje stratu identity. Sympatickou je i možnosť interpretovať fotografie z rodového hľadiska. Autorka pracuje s mladým ženským telom, ktoré sa bežne prezentuje ako symbol dokonalosti a súmernosti, no zameranie pozornosti na chodidlá a nohy neponúka žiadne sexuálne konotácie.
V nových fotografiách sa vynára ďalší aspekt. Ženské telo oblečené v čiernych pančuchách, celkové zobrazenie výtvarne unifikuje a posúva ho do abstraktnej roviny. Súvisí s tým aj názov výstavy: SPOT/SPOD je slovnou hrou, kde výslovnosť oboch (anglického i slovenského) slov znie rovnako a naznačuje cestu, ako vznikalo zobrazenie, a súčasne spot v angličtine znamená škvrnu – bod.
Najvýraznejším posunom oproti diplomovej práci autorky je teda vkročenie do sféry abstrakcie, ku ktorej dospela pomocou inovovanej štylizácie záberu, výtvarného farebného zjednotenia do kontrastného čierno-bieleho prevedenia škály a výrazným zväčšením formátu. Došlo radikálnejšej polarizácii medzi východiskom, ktorým je hmatateľná ľudská figúra a finálom – fotografiou. To, čo sa na nej nachádza, však len hmlisto pripomína figúru a vizuálne funguje ako samostatné abstraktné zobrazenie, ktoré ponúka iné roviny čítania. Najviditeľnejšie sa tento posun prejavil práve vo fotografiách, kde je viac podhľadových fotografií pospájaných do rôznych variácií.
Hoci B. Kubániová realizovanie svojho výtvarného zámeru postavila na práci so zábermi vznikajúcimi fotením, jej výsledné práce stoja niekde na hranici medzi obrazom a fotografiou. Sú totiž výsostne abstraktné, a najmä majú určité – odťažité kritériá a formálne znaky, čo ich odlišujú od bežnej fotografie a jej príslušného výtvarného tvaroslovia. V tomto prípade je teda fotografia len zvoleným a dobre použitým médiom, ktorým vytvorila svoje zobrazenia.