Považská galéria umenia v Žiline

Juraj Bartusz

Juraj Bartusz
Považská galéria umenia v Žiline
26. 1. – 28.2.1993
Mariánske námestie 23, Žilina

Výstava Juraja Bartusza je dodnes referenciou o spolupráci medzi galériami – na vydaní katalógu, na ktorom sa podieľali Považská galéria umenia v Žiline, Galéria Júliusa Jakobyho v Košiciach (dnes Východoslovenskágaléria) a Štátna galéria Banská Bystrica (dnes Stredoslovenská galéria), no takisto aj na realizácii výstavy, koncepciu ktorej vytvorili kurátori Radislav Matuštík (PGU Žilina) a Alena Vrbanová (ŠG Banská Bystrica). Dianie na výtvarnej scéne v prvej tretine 90. rokov verne demonštruje aj prípad tejto výstavy: jej zámerom bolo sprístupniť verejnosti tvorbu osobností umenia 2. polovice 20. storočia – najmä predstaviteľov umenia neoavantgárd (ku ktorej Juraj Bartusz nesporne patrí), v začatom slobodnom ponovenbrovom období ju vystavovať, ale tiež zhodnocovať.
Čo sa týka nedávnych dejín PGU v Žiline, bola táto ambícia, ku napĺňaniu ktorej prispela aj výstava Juraja Bartusza, jednoznačne definovanou novou misiou odbornej inštitúcie po roku 1990. Kurátor a spoluautor koncepcie výstavy Radislav Matuštík v súvislosti s konaním výstavy autora hovoril o: „plnení sľubu, ktorý PGU dala verejnosti na inauguračnej výstave Sen o múzeu (1991), …kriticky prehodnotiť známe i zatajované úsilia ostatných desaťročí, a tak korigovať a doplniť obraz tvorby u nás.“
V roku 1993 sa autor dožíval päťdesiatich rokov, výstava bola koncipovaná ako sumarizujúci monografický titul, ktorý výberom diel pokrýval viaceré ťažiskové oblasti jeho tvorby – konštruktivistické plastiky, pri realizácii ktorých využíval počítač a spoluprácu programátora,no tiež diela, ktoré operujú s faktorom času – časovo limitované maľby a kresby, ale aj diela, v ktorých začal modelovať energickým gestom: hádzaním tehál do tuhnúcej sadry, údermi latou či gumeným pásom, čím odkazovali na energiu autorovho gesta.
Práve prvá polovica 90. rokov bola v tvorbe umelca obdobím, keď vytvoril viacero inštalácií, ktoré predstavujú v histórii tohto média v 90. rokoch model, ktorý využíva skôr prírodné a organické materiály. Sú komentármi ekologických, etických a historických skutočností. Dnes už ikonická inštalácia Marschierenmarsch (1993)vznikla pre túto výstavu a autor v nej využil aj nájdené materiály z proveniencie galérie – muničné debny.Použitým materiálom v inštalácii (vrátane vybuchnutýchstriel z kaťuší, ktoré sú pozostatkom z bojov v 2. svetovej vojne v lokalite jeho narodenia) sa autor odvoláva nielen na osobné skúsenosti (bol vtedy ešte dieťa), ale zároveň je táto inštalácia apelom na nezlyhávanie tzv. kolektívnej a historickej pamäte. Dielo sa v tom istom roku stalo súčasťou zbierky intermédií a mediálneho umenia PGU v Žiline. V roku 2020 galéria od autora získala aj inštaláciu Chyť ma, chyť ma! Hľadám v pamäti tvár svojej spolužiačky Sáry Rosemblumovej (1995). Obe inštalácie sú vzácnymi artefaktmi intermediálnehoumenia, ktoré reagujena problémpamäte a je osobnou reflexiou historických skutočností podávaných prostredníctvom individuálnej optiky.

Videodokument z produkcie TV Sever zachytáva vernisážovúperformanciu autora, zábery z výstavy, ktorá bola v pôvodných (reštitúciou neskôr odstúpených) priestorov PGU na Mariánskom námestí v Žiline. Archívne materiály sprostredkúvajú obálku katalógu v koprodukcii ŠG Banská Bystrica, Galérie J. Jakobyho v Košiciach a PGU v Žiline, text kurátora R. Matuštíka, pozvánku na výstavu a reprodukciu inštalácie Marschierenmarsch! (1993) z budovy PGU v Žiline na Mariánskom námestí v Žiline.