Apríl je oslavovaný ako Mesiac lesov. Pokúsili sme sa priniesť Vám kúsok prírody priamo domov každú aprílovú nedeľu. Podnietiť Vás ku kontemplácii nad tajomstvami vôkol nás, ukázať Vám moc umenia a objaviť čaro imaginácie.
Peter Július Kern, Demänovka, pastel/lepenka, 1913, 51×37 cm
Gustáv Švábik, Horská katedrála, kolorovaná rezba, 2005, 56 cm vysoká
Emil Kosa, Súľovské skaly, olej/lepenka, 1970-1979, 40 x 62 cm
Emil Kosa, Považský hrad s kostolom, olej/lepenka, 1900-1925, 40 × 61,5 cm
Imrich Weiner-Kráľ, Cesta domov, olej/plátno, 1949, 41,2 x 32,8 cm
Apríl síce skončil, ale Pohodlná Galéria Umenia je tu pre Vás s únikom do prírody kedykoľvek prostredníctvom diel z nášho depozitára.
Jozef Šturdík, Z domova (cyklus), kombinovaná technika/papier, 1977, 21 x 29,5 cm
Ladislav Mednyánszky, Jednoduchý krajinkársky motív, olej/drevo, 1900-1910, 14 x 23 cm
Martin Benka, Pri rybníku, olej/plátno, 1915, 46 x 31 cm
Ferdinand Katona, Na okraji lesa, olej/plátno, 1901-1925, 19 x 27,8 cm
Ivan Štubňa, Krajina z Turca, olej/plátno, 1957, 50 x 58 cm
Fero Kráľ, Borovice, drevorez/papier, 1955, 31,3 x 24 cm
Ondrej Ivan, Kozí vrch, olej/sololit, 1971, 37,3 x 61 cm
Ondrej Ivan, Listnatý les, olej/sololit, 1960, 48 x 61 cm
Jaroslav Vodrážka, Rozsutec, pastel/papier, 1956, 31 x 25 cm
Janko Alexy, V Tatrách, pastel/papier, 1943, 44 x 29,5 cm
Michal Kern; Priestor, ktorý si vytváram všade a zo všetkého čo ma obklopuje; fix, pozitív, čiernobiely/fotografický papier; 1982; 55 x 41 cm
Michal Kern, Stotožnenie, pozitív čiernobiely/fotografický papier, 1984, 70 x 50 cm
Všetky virtuálne vystavené diela pochádzajú zo zbierok v správe Považskej galérie umenia v Žiline.
SLOVNÍK POJMOV
LAND ART (angl. land krajina, art umenie) je jednou z výtvarných tendencií umenia v krajine, charakteristická vytváraním diel v prírodnom prostredí. Krajina a objekty nachádzajúce sa v nej môžu byť pôsobením umelca nanovo usporiadané, čím sa ich význam dostáva do nového umeleckého kontextu. Príroda nevystupuje len ako pozadie tvorivej činnosti, ale sama sa stáva prioritnou súčasťou umeleckého diela.
Landart ako umelecká forma prehlbuje a mení ľudský pohľad na krajinu. Samotná práca s prírodnými materiálmi, ako aj recepcia konkrétneho výsledku prispieva k porozumeniu prírody.
Sformoval sa na americkej umeleckej scéne v 2. polovici 60. rokov 20. storočia. Medzi jeho najznámejších priekopníkov patria RobertSmithson, Richard Long, Andy Goldsworthy, Christo či WalterDe Maria.
Na Slovensku sa objavil koncom 60. rokov a jeho ústredným reprezentantom sa stal Michal Kern, ktorý si už ako dieťa uvedomoval moc prírody. Výstižne formuloval filozofiu landart-u slovami toto je môj ateliér v prírode a príroda v ateliéri (Ateliér v prírode, 1982, rukopis). Ďalšími slovenskými predstaviteľmi sú AlexMlynárčik, Rudolf Sikora, Jana Želibská či Ilona Németh.
KRAJINOMAĽBA je jedným z výtvarných druhov predmetného maliarstva, ktorého hlavným motívom je príroda. Prípadné postavy v ňom vystupujú len ako stafáž. Obrazy sprostredkujú vyobrazenie krajiny v súlade s videnými dojmami či osobnými pocitmi umelca.
Počiatky formovania krajinomaľby siahajú do 1. tretiny 16. storočia. Prvé krajinkárske obrazy sa prisudzujú predstaviteľovi tzv. Dunajskej školy Albrechtovi Altdorferovi. Ďalší vývoj zaznamenala v 17. storočí vďaka skupinke umelcov, ktorých vedúcou osobnosťou bol Adam Elsheimer. Jeho tvorba neskôr inšpirovala aj slávnych holandských krajinkárov, ako napr. CornelisVroom. Plnohodnotné uznanie získalo krajinkárstvo až v 19. storočí. V období romantizmu zažíva krajinomaľba svoj rozkvet so zvučnými menami ako JohnConstable v Anglicku či CasparDavidFriedrich v Nemecku.
PLENÉR (fran. en pleinair voľná príroda) označuje maliarstvo, pri ktorom umelec tvorí svoje dielo vonku, vo voľnej prírode pod holým nebom. Na jeho tvorbu tak výrazne vplýva prirodzené denné svetlo a farebnosť. Stojí tak v protiklade s umelcovou prácou v ateliéri.
Objavil sa v období doznievajúceho klasicizmu a nastupujúceho romantizmu na začiatku 19. storočia. Jeho vznik súvisí aj s výrobou farebných túb, vďaka ktorým sa stala farba ľahšie prenášateľná a kedykoľvek pripravená na použitie. Výrazne ovplyvnil francúzske maliarstvo a umelcov z Barbizonu. Naplno sa etabloval vďaka impresionistickým maliarom, pre ktorých tvorbu sa stal zároveň charakteristickým.
Plenér avšak nevyšiel z módy ani v 20. či 21. storočí.
Spracovala: Veronika Kubišová