Otvorenie výstavy: piatok 4. septembra o 17 h
Trvanie: 5. 9. - 24. 10. 2026
Miesto konania: Považská galéria umenia v Žiline, I. poschodie
Kurátorstvo: Tomáš Rafa, Petra Wesserle
Vizuálny a priestorový dizajn výstavy: Katarína Plačková, Jakub Mikula
Autorstvo: Frida Mária Štefanková, Ivana Slivková, Lukáš Labuda, Matúš Gejdoš, Viktória Rebeka Kunkelová, Zuzana Melišková, Lívia Falušová, Alexandra Hoferová, Denisa Saboviková, Diana Kozáková, Juraj Hromec, Melánia Pribulová, Terézia Ďurišová, Klára Farkašovská, Julia Pabst, Tereza Pavlíková, Chiara Sopira, Martina Kukučková, Samuel Gregor Dzurek, Markéta Foltánová, Annamária Jelínková, Marián Malatinec, Jennifer Andrášová, Jana Dvoršťáková, Tomáš Rafa, Eliška Katonová, Ludmila Karková, Martin Hudák, Magdalena Borzęcka, Borys Oleński, Maria Furtacz + Marcin Zonenberg, Monika Bryk, Jozef Kondáš, Erik Demeter
Produkčná spolupráca: kultúrne centrum Stanica Žilina-Záriečie
Výstavný projekt s názvom Bod zlomu vychádza z predstavy o súčasnosti ako období zrýchlenej premeny, ktorú nemožno obsiahnuť jediným pohľadom, miestom ani časovým rámcom. Podľa teoretika Timothyho Mortona zmeny prostredia, krajiny, spoločenských vzťahov, materiálnych podmienok aj osobného prežívania netvoria jeden uzavretý tematický celok, ale sú súborom rozptýlených javov, ktoré postupne vstupujú do každodennej skúsenosti.
Vo svojej knihe Hyperobjects: Philosophy and Ecology after the End of the World (2013) využíva objektovo orientovanú ontológiu (OOO) ako rámec pre vysvetlenie neuchopiteľnosti týchto útvarov (tzv. hyperobjektov). Preto aj výstava pracuje s klimatickou krízou ako so širším horizontom, kde sa nanovo formulujú vzťahy medzi človekom, prostredím, technológiou, spoločnosťou a pamäťou. Táto ekologická citlivosť sa môže prejavovať v práci s krajinou, vodou, archívom, materiálom, telom, obrazom či dokumentárnym pozorovaním. Výsledkom tak nie je jednotné zobrazenie krízy, ale naopak zachytenie jej nepriamych dôsledkov.
Dôležitým teoretickým východiskom výstavy je uvažovanie o antropocéne podľa Dipesha Chakrabartyho. V jeho teórii klimatická zmena narúša tradičné rozdelenie medzi ľudskými a prírodnými dejinami, pretože každodenná činnosť človeka sa stala silou schopnou ovplyvňovať planetárne, geologické a ekologické procesy. Výstavný projekt sa dotýka pojmu metabolickej priepasti ako vzťahu medzi konzumnou spoločnosťou a prírodnými systémami: medzi extrakciou, produkciou, spotrebou, technologickým rozvojom a (ne)schopnosťou prostredia regenerovať sa. Naše konanie tak už nemožno chápať iba v spoločenskom, politickom alebo kultúrnom rámci, ale aj ako súčasť širších prírodných procesov, ktoré človeka spätne formujú.
Názov Bod zlomu odkazuje na následky, v ktorých sa zdanlivo pomalé, okrajové až neviditeľné procesy zviditeľňujú a stávajú sa hybnými silami. Tento konflikt však nepredstavuje len kolaps, či scenár definitívneho konca. Bod zlomu môže byť obratom v našom vnímaní, kedy sme bytostne konfrontovaní s potrebou kriticky prehodnotiť rolu jednotlivca aj spoločnosti. Výstava okrem reflexie o individuálnej, kolektívnej, generačnej a inštitucionálnej zodpovednosti ponúka divákovi možnosť zapojiť sa do priamej akcie prostredníctvom lokálnych iniciatív.
Na výstave sa podieľajú študenti a študentky Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, Akadémie umení v Banskej Bystrici, Katedry výtvarných umení a intermédií TUKE v Košiciach, Fakulty umenia VUT v Brne a Akadémie umení vo Varšave. Autorský kolektív študentov a študentiek zo zapojených škôl reaguje na túto situáciu prostredníctvom konceptuálnych, dokumentárnych, vizuálnych a intermediálnych prístupov. Pracujú s vizuálnym archívom, terénnym dokumentárnym záznamom, materiálovými procesmi, performatívnym gestom aj obrazovou skladbou.
Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Projekt je spolufinancovaný mestom Žilina.
