Otvorenie výstavy: štvrtok 19. júna o 17 h
Trvanie výstavy: 20. 6. – 11. 10. 2025
Miesto konania: Považská galéria umenia v Žiline, výstavné priestory na 1. poschodí
Kurátorka: Mira Sikorová-Putišová
Grafický dizajn: Marek Mati

Kompozícia, zátišie, prostredie krajinné alebo urbánne – ako výseky reality. Tiež celok i detail a spôsoby, akými možno s nimi narábať – posúvať to, čo je na začiatku dané, ďalej – tak, aby to, čo malo na začiatku svoj pevný základ, bolo nielen aktom reprezentácie, ale zároveň aj jej interpretáciou.
Obrazy Dušana Mravca sú naozaj odrazom línie popísanej v prvej vete. Ak sa pozornejšie zapozeráme do portfólia autorových prác (a predovšetkým ich výberu prezentovaného v galérii), ktoré namaľoval od skončenia vysokoškolských štúdií, zistíme, že aj základný (prapôvodný) konštrukt maľby, akým je komponovanie obrazu, v jeho prípade vôbec nie je iba „povinnou jazdou“ či akademickou kategóriou, ktorej zvládnutie sa akosi automaticky predpokladá.

Diela autora výrazne inovatívnym spôsobom narábajú so zátiším a jeho náležitými vizuálnymi asociáciami – s predstavou tradičného maliarskeho formátu, v slovenskom prostredí hádam najviac spojeného s obdobím výtvarnej moderny, no napríklad aj so sofistikovanými skoršími biedermeierovskými podobami. Podobným spôsobom autor pristupuje k fotorealizmu a hyperrealizmu, ktoré mali v čase svojho výskytu v dejinách nášho umenia svoje osobité formy. V prípade diel tohto umelca možno tiež hovoriť o znovuaktualizovaní týchto tendencií – minimálne v používaní ich vizuálnych atribútov, napríklad verného záznamu, nerozoznateľného od fotografického. Autor z nich prirodzene čerpá, mnohokrát sú bázou jeho prác, no vnáša do nich výrazný prvok subjektivity, ktorý sa s výrazom týchto tendencií v ich čistej podobe veľmi nezlučuje.

Spôsob práce – vrstvenie náterov, lazúr, maliarskych štrukturálnych plôch striedajúcich sa s ráznymi až gestickými ťahmi štetca, ako aj využívanie monochromatickej škály – veľa prezrádza o dlhodobom a systematickom zaujatí tradičnými maliarskymi technikami a postupmi. Zároveň je dôkazom, že konzervatívny žáner, zradný vo svojom presnom vymedzení, či tendencia so zdanlivo limitovanými možnosťami dokáže prehovárať súčasným jazykom, zaujať a obhájiť si svoje pozície v diskurze maľby.

Je pritom pozoruhodné, že tvorba Dušana Mravca (viac známa v zahraničnom kontexte) spĺňa skôr charakteristiky tradičnejšie ponímaného média maľby, najmä v súvislosti s vyššie uvedenými postupmi, a zdalo by sa, že štúdiá intermediálnej tvorby a konceptuálnych tendencií, ktoré autor popri štúdiu maľby absolvoval, nie sú do nej premietnuté. Predsa len, vzdialene ich možno rozkódovať – a práve v kompozícii či obsahu, no i v tom, čo plátno explicitne nezobrazuje, no prítomné je v druhom pláne – ako alúzia alebo súvislosť, ktorú môže otvoriť.

Zachytávanie spravidla utilitárnych (domácich) predmetov, záberov okolitej reality, ktorej dominuje zameranie sa na konkrétny prvok (častokrát detail či štruktúra), alebo na konkrétny časový moment – ako situácií zaujímavých práve vo svojej obyčajnosti (miestami až banálnosti) – zastrešuje vedomie o paradoxnej (ne)prítomnosti ľudského jedinca. Jeho existenciu môžeme tušiť len v pozícii pôvodcu daných vecí/predmetov alebo ako prvku, ktorý zachytenú skutočnosť/krajinný výsek svojou prítomnosťou spoluformoval, pričom v autorovom ponímaní nie je prítomnosť ľudského jedinca až tak prioritná.

Obrazy Dušana Mravca s takmer výlučnou absenciou ľudskej figúry však o jeho existencii hovoria – a paradoxne o to účinnejšie – práve vďaka neprítomnému telu. Vo vzťahu k človeku ich výstižne charakterizuje aj pojem „liminálny“ (hraničný, prechodový, prahový). Dôkazom je nielen prvok samoreferencie: predmety a kompozície predmetov v zásade odkazujú len samy na seba, hoci jedinca cez ich prítomnosť tušíme, ale aj znepokojivý, existenciálny, prípadne melancholický ráz prostredí, kde človek už/ešte nie je fyzicky ich súčasťou.

Dušan Mravec (*1980 v Žiline) študoval na Katedre maľby Fakulty výtvarných umení Akadémie výtvarných umení v Banskej Bystrici (prof. S. Balko), následne v rokoch 2002 – 2008 na Akadémii výtvarných umení v Prahe v ateliéri intermediálnej tvorby prof. M. Knížáka, v ateliéri maľby prof. Z. Berana a v ateliéri konceptuálnych tendencií prof. M. Šejna. Absolvoval študijné pobyty na SAMK – School of Business and Fine Art v Kankaanpää v Helsinkách a na Kráľovskej akadémii výtvarných umení v Antverpách. Žije a pracuje v Prahe.