Generácia 909, 76 – Druhá vlna slovenskej moderny

Podujatie pod záštitou predsedníčky Žilinského samosprávneho kraja Eriky Jurinovej

od piatka 7. mája 2021
vo výstavných priestoroch na 1. poschodí Považskej galérie umenia v Žiline

Kurátorky: Mira Sikorová-Putišová a Kristína Hermanová
Architektúra a identita výstavy: Marcel Benčík
Termín konania výstavy: 7. 5. – 22. 8. 2021

Výstava disponuje zvláštnym špecifikom. Je ním formulovanie „žilinského“ kontextu k pôvodnému projektu Slovenskej národnej galérie Generácia 909,76, ktorý bol viac „výstavou o výstave“. Deje sa tak jednak galeristickou linkou – doplnením diel vzťahujúcich sa ku koncepcii výstavy zo zbierok Považskej galérie umenia v Žiline. Je tiež približovaním dobových (a lokálnych) súvislostí s ambíciou vykresliť popri dielach druhej vlny slovenskej moderny i príslušnú kultúrno-spoločenskú atmosféru Žiliny a pripomenúť ťažiskové diela jej architektúry z 30. a 40. rokov minulého storočia. Táto linka je prítomná v paralelnom, no v zámerne dokumentárne nastavenom naratíve výstavy.

Hoci je divákovi sprostredkovaná objemná prezentácia diel od klasikov výtvarného umenia 1. polovice 20. storočia, obraz, ktorý mu o slovenskej moderne vytvára, je skôr jej obsiahlym fragmentom. Moderna je oveľa rozsiahlejšou kapitolou, ktorá zahŕňa umenie od konca 19. storočia až po záver 40. rokov. Zostavená kolekcia diel referuje aj o generačnom modeli interpretácie jej vývinu, ktorý do našich dejín umenia etabloval historik umenia Karol Vaculík výstavou Generácia 909. Svedomie doby v roku 1964 v SNG.

Generačný model je jedným z troch spravidla uplatňovaných: popri sociografickom, danom súbehom štýlov – predovšetkým národným, expresívnym i spoločensko-angažovaným, a paralelistickom, ktorý porovnával slovenskú modernu so súdobým európskym dianím v poli umenia. I keď mal svoje riziká a limity, K. Vaculík ním vyčlenil okruh umelcov (J. Mudroch, C. Majerník, J. Želibský, P. Matejka, J. Kostka, L. Čemický, B. Hoffstädter, E. Nevan, J. Nemčík, F. Studený a ďalší) ako generáciu nasledujúcu po tzv. zakladateľoch. Ak tvár slovenského moderného umenia v čase pred druhou vlnou moderny charakterizoval (vyjadrené naozaj len v skratke) romantizmus Benkových malieb, heroizujúcich vidieckeho človeka a krajinu, no i jeho neromantizujúci protipól v diele M. A. Bazovského, radikálny modernizmus M. Galandu a Ľ. Fullu či panteizmus E. Gwerka, Generácia 909, vstupujúca na výtvarnú scénu postupne v rokoch 1927 až 1940, priniesla do umenia moderny ďalšie kódy. Ovplyvnili ich podnety z českého a európskeho umenia, a to prvky kubizmu, surrealizmu a výrazný sociálno-kritický akcent. Najmä tie posledné majú súvis s negatívnymi dobovými súvislosťami, počas ktorých viacero z autorov Generácie 909 absolvovalo štúdiá a hlásilo sa k slovu prvými výstavami: zánik republiky, vznik Slovenského štátu, neskôr vypuknutie 2. svetovej vojny. Podľa miesta pôsobenia sa autori generácie rozdelili na bratislavskú a pražskú vetvu, pričom viacerí boli aktívni aj ako súčasť hnutia intelektuálov Avantgarda 38 spojenej s literárnym nadrealizmom.

Autori Generácie 909 (kurátorky výstavy v SNG Alexandra Kusá a Alexandra Homoľová pri interpretácii titulu K. Vaculíka z roku 1964 použili číslo 909,76 – čo je aritmetický priemer rokov narodenia jej predstaviteľov) sa odklonili od tradície národného (heroizujúceho), no i razantného modernizmu Fullu a Galandu a sústredili sa na vzťah človeka a sveta v jeho esencialite (až existencialite), ktorý transponovali – vzhľadom na tematiku diel a ich sujet autentickým jazykom. Termín, ktorý uvádzal K. Vaculík pri hodnotení ich tvorby: „skutočnostné umenie“ sa vzťahoval skôr k realite / skutočnosti, s ktorou sa autori konfrontovali, ako k realizmu (pojmu „pokrivenému“ vďaka socialistickému realizmu). Predstavuje ho pomerne široká škála motívov, kde prím hrá figurálna kompozícia v rôznej typológii – ironickej, vizionárskej, lyricko-baladickej, no i civilistickej/každodennej, nezriedka s prvkami poetizmu. Typickým žánrom je portrét, autoportrét, zátišie – mnohokrát v podobe alegórie (vanitas), tiež krajina, no skôr ako nediferencovaná a symbolická jednotka. „Ducha doby“ neskorých tridsiatich a raných štyridsiatich rokov tiež odráža ikonografia – utečenci, útek a putovanie, biblické archetypy (najmä Madona) a viditeľný sociálno-kritický tón.

Podnadpis výstavy – Druhá vlna slovenskej moderny – je priznaním kontinua, ktoré však obsahuje paradox. Spočíva vo viditeľnej odlišnosti umenia autorov Generácie 909. Spôsobila ho zmena v tematikách a myšlienkach, oproti tým, ktoré boli v moderne prítomné v čase jej zakladateľov. Tiež to, že sa pred nimi – vzhľadom na súvislosti doby a jej obrazu, objavili aj ďalšie, ktoré dodali nové spektrum tém a námetov. Iniciovali ich tak k dovtedy neuplatňovaným uchopeniam tradičných vzorcov slovenského moderného umenia.
Mira Sikorová-Putišová

Zdroje:
Bajcurová Katarína & Abelovský Ján – Výtvarná moderna slovenska: maliarstvo a sochárstvo 1890 – 1949. Vydavateľstvo Peter Popelka a vydavateľstvo Slovart, 1997.
Homoľová Alexandra & Kusá Alexandra & Kučerová Bodnárová Katarína – Generácia 909,76. Výstava, pojem, interpretácia. Vydala Slovenská národná galéria, 2020.

Organizátor: Považská galéria umenia v Žiline (zriaďovateľ Žilinský samosprávny kraj)
Spoluorganizátor: Slovenská národná galéria
Autorky pôvodného konceptu výstavy Generácia 909,76. Výstava, pojem, interpretácia: Alexandra Homoľová a Alexandra Kusá

Diela na výstave pochádzajú zo zbierky Slovenskej národnej galérie a zbierky v správe Považskej galérie umenia v Žiline.

Ďakujeme partnerom a sponzorom výstavy:
Považské múzeum v Žiline
Ing. arch. Dušan Mellner
ARD Systém