Výstava prináša pohľad do aktuálnych podôb maľby v tvorbe najmladšej a mladej generácie umelkýň a umelcov, ktorí po skončení štúdií kontinuálne tvoria na Slovensku, či v zahraničí, najmä v Českej republike. Viacerí z nich boli finalistami alebo priamo ocenenými autormi súťaže Maľba roka. Projekt je v tomto výrazne podobný výstave, ktorá sa v PGU v Žiline konala v roku 2005 (Prievan v súčasnej slovenskej maľbe). Hoci dnes nie je v pozícii razantne „znovu nastupujúceho tradičného média" ako bolo viditeľným približne v prvej polovici nultých rokov (udialo sa tak po dlhšie trvajúcom čase po dominancii nových médií a intermédií v 90. rokoch), predsa len - z hľadiska ucelenej a silnej generačnej vlny ide o viditeľné výrazné špecifikum na poli súčasného slovenského umenia.

Výstava je tiež výsledkom priebežných monitorovaní prieskumov na školách, ako jednej z foriem výskumu aktuálnych tendencií v súčasnom umení, ktorým sa PGU kontinuálne venuje. Výstava nemá tzv. salónny charakter – výber jej kurátoriek Jany Farmanovej a Miry Sikorovej-Putišovej akcentuje najmä tieto témy prítomné v aktuálnej maľbe: intímne, osobné témy spojené s identitou, telesnosťou alebo osobnou mytológiou, ukotvenie jedinca v spoločnosti, bytie ako sociálnu interakciu, krajinu – mestskú či prírodnú a utópie alebo dystópie s ňou súvisiace, témy zviazané s klimatickou krízou a koncom antropocénu, no i situácie, keď je maľba politickým či angažovaným gestom autorky/autora. Uvedená široká paleta tém, autorských prístupov s tým zviazaných rukopisov i ikonografií prezentuje súčasnú mladú maľbu ako životaschopnú časť aktuálneho slovenského umenia.

MULTIVERZUM
... maľovaný obraz prestal byť pokladaný len za mĺkvu, esteticky pojednanú a farbami pokrytú plochu, reprezentáciu či iluzívne zobrazenie, ...môže interagovať s divákom aj v iných rovinách časopriestorovej komunikácie. Už nie je akceptovaný len ako predmet pasívneho vnímania a statickej obrazovej prezentácie, ale v súvislosti so svojou interferenciou, intermediálnosťou otvorenou iným druhom umenia aj za niečo komunikujúce už svojou formou významové posolstvo... .*

 Kolektívne prehliadky, venované prezentáciám aktuálnych podôb maľby - na základe kurátorských výberov, nie sú v našom galerijnom prostredí neobvyklým počinom. Napriek prirodzeným otázkam venovaným ich koncepciám a dôvodom pre ich realizácie, sú však vždy potrebnými sondami do média maľby. Kvôli nemožnosti odstupu, náležitého pre zodpovedajúce zhodnotenie - bývajú totiž realizované v príslušnom časovom in-situ (akoby na „tepe doby“), sú tak skôr parciálnymi pohľadmi na aktuálne dianie v maľbe. Prispievajú však k neustále prebiehajúcemu diskurzu o nej, a to je dôležitou podstatou písania jej dejín. Aktuálna výstava MULTIVERZUM, je takto interpretovateľným počinom - vzhľadom na aspekty jej vzniku.

Vyššie uvedený citát v plnej šírke definuje to, čo je maľbou dnes, ale aj to, že za posledných takmer tridsaťpäť rokov (po 1989) sa výrazne zmenil aj spôsob jej reflexie. Z pozície výtvarnej kritiky rozhodne: pôvabnou črtou tejto vednej disciplíny je totiž to, že je mäkkou, nenápadnou, no neustálou „silou“, ktorá mení štandardy vnímania maľby, a teda postupne aj pohľad na ňu - ako na skôr konzervatívne vnímané médium s vymedzenou 2D plochou a očakávanými žánrami.

Samozrejme, maľba sa nevzdala estetických kategórií, sú v mnohých jej fazetách naďalej trvalo prítomné. Ale takisto nadobudla pozíciu média v „expandovanom poli“. Vydala sa tým smerom minimálne spochybnením a prekročením rámu obrazu, ale aj reakciami na digitálny obraz a procesy jeho vzniku  absorbovala ich a spätne na ne reagovala. Súčasná maľba je zároveň jej médiom, ktoré dokáže byť citlivé na súvislosti („context-sensitive art“). Stále je príťažlivá svojou „rukodieľnosťou“, a pritom býva aj súčasťou širšie koncipovaných intermediálnych programov, diel s prvkami procesuálnosti a temporality, i diel, ktoré sú skôr „nemateriálne“ a orientované politicky či spoločensky prospešne.

Výstava prezentuje výsek – pohľad na maľbu za posledných cca 10 rokov od umelcov a umelkýň, ktorí majú svoje prepojenie. Je ním Katedra maľby Fakulty výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, kde študovali alebo ju absolvovali. Hoci ide len o formálnu podobnosť: šírkou záberu (počtom umelcov a umelkýň i počtom diel) vzdialene pripomína situáciu z roku 2005, keď sa práve na pôde Považskej galérie umenia v Žiline konala výstava Prievan v súčasnej maľbe. V danom čase bola odozvou na rastúci podiel maľby v priebehu prvej polovice nultých rokov, situácie, ktorá v slovenskom výtvarnom prostredí nastala po doznení 90. rokov - typických dominanciou nových médií a intermédií.

Dnešná situácia je iná. Súčasná maľba – prezentuje to už aj prítomná kolekcia,    absorbovala skúsenosť z aplikácie konceptuálnych prístupov, ktoré boli očakávateľné na začiatku nultých rokov, a momentálne sa už úplne prirodzene pohybuje v sfére, do ktorej prenikajú prvky mediálneho umenia. Nie je v pozícii „znovu-nastupujúceho tradičného média", ako to polo ponímané pred cca dvadsiatimi rokmi. Drží sa tvaroslovia, cez ktoré ju stále môžeme vnímať ako výtvarnú formu, ktorá si nárokuje na určitú dobu produkcie (pri maľbe popri sochárskych médiách je hádam najviac typické „fyzično“ výkonu pri jej tvorbe a čas, ktorý na seba viaže). Priznáva inklináciu k bežným žánrom ako je figúra, figuratívna kompozícia, portrét, autoportrét, krajina či zátišie, no ich hranice často prostredníctvom témy alebo subjektívnej narácie znova „ohmatáva“ či prekračuje inovatívnym smerom.

Výstava MULTIVERZUM je špecifickou z hľadiska novej silnej generačnej vlny - je jej výraznou časťou (určite k nej treba pripočítať tvorbu umelcov a umelkýň, čo súbežne s autormi tejto výstavy absolvovali maľbu na VŠVU v Bratislave a Katedre výtvarných umení a intermédií Fakulty umení TU v Košiciach). Je tiež výsledkom priebežných monitorovaní prieskumov na školách, ako jednej z foriem výskumu aktuálnych tendencií v súčasnom umení, ktorým sa PGU kontinuálne venuje. Vystavujúca najmladšia a mladá generácia umelkýň a umelcov po ukončení štúdií kontinuálne tvorí na Slovensku a v zahraničí, najmä v Českej republike. Viacerí z nej boli finalistami alebo ocenenými v súťaži Maľba roka.

Hoci výstava môže pôsobiť viac salónnym charakterom, výber kurátoriek Jany Farmanovej a Miry Sikorovej-Putišovej akcentuje viacero tém prítomných v aktuálnej maľbe, ktoré sa v jednotlivých sekciách výstavného priestoru dajú vypozorovať, no zároveň sa ich hranice voľne prelínajú. Ide o osobné, intímne výpovede spojené s identitou, telesnosťou alebo osobnou mytológiou, témy venované rodovým otázkam, tiež korešpondujúce s feminizmom či problematikou inakosti. Maľby tiež referujú o ukotvení jedinca v spoločnosti, o bytí ako forme sociálnej interakcie, nezriedka spojenej s prvkami odcudzenia ako novodobej formy existenciality – sú viditeľné najmä vo figuratívnych maľbách a portrétoch. Podstatná časť kolekcie ponúka aktuálny pohľad na krajinu – mestskú a prírodnú, a súčasne utópie alebo dystópie, ktoré s ňou súvisia. Do aktuálnej maľby tiež výrazne prenikli témy klimatickej krízy a konca antropocénu, a podobne kolekcia zviditeľňuje fakt, že maľba je dnes i politickým či angažovaným gestom autorky/autora. Široká paleta tém, autorských prístupov s tým súvisiacich rukopisov i ikonografií prezentuje súčasnú mladú maľbu ako životaschopnú časť aktuálneho slovenského umenia.

Mira Sikorová-Putišová

* Rusinová, Zora: Maľba ako médium. In: Maľba SK. Bratislava : White & Weiss Gallery, s. r. o. v spolupráci s vydavateľstvom Slovart, 2022, s. 10.

„Multivesmír alebo meta-vesmír je hypotetický súbor viacerých možných vesmírov, ktorý pozostáva zo všetkého, čo existuje a môže existovať: obsahuje všetok priestor, čas, hmotu, energiu a aj fyzikálne zákony a konštanty, ktoré ich definujú.“
Profesia umelca je stará ako ľudstvo samo. Presviedča nás o tom hmotná kultúra naprieč etnikami a národmi, naprieč časom. To je predsa to, čo tu ostalo, cez čo spoznávame tých, čo tu boli pred nami, ale tiež to, cez čo sa identifikujeme ako ľudský druh.
Naša spoločenská súčasnosť nepraje tejto životnej náplni, pretože výsledky umeleckých snažení sú často reflektované a oceňované len veľmi malou skupinou ľudí, obzvlášť výtvarné / vizuálne umenie sa stalo nadstavbou, viac ako kedykoľvek v minulosti a máme naň preto ako ľudský druh rezignovať? Táto otázka mi napadla po rozhovore s jedným z najvýraznejších slovenských aktivistov na poli kultúry, ktorý mi povedal, že ľudia na výstavy nechodia a on hľadá dôvod prečo a ak áno, tak ako ich ďalej robiť?

Šoférujúc zo Žiliny som premýšľala práve nad tým, ako sa môže miera záujmu, resp. nezáujmu verejnosti dlhodobo podpísať na mentálnom vývoji generácií po nás, ktoré rezignujú na zážitky z vizuálneho umenia?
Maľba je veľmi stará disciplína a za svojej existencie si prešla snáď všetkým, vrátane klinickej smrti, napriek tomu maľba existuje a vypĺňa v našom podvedomí hlbokú stopu, práve preto, že to, čo ostalo z minulosti, a nazývame to kultúrny kontext, je naše DNA. Či si to uvedomujeme alebo nie.
Akoby teda vyzeral svet budúcnosti, ak dnes rezignujeme na čítanie obrazov? Ako by to ovplyvnilo fungovanie mozgu človeka, čo by v ňom zakrpatelo? Alebo sa to už deje?

Myslím si, že "čítanie obrazu", znie veľmi racionálne, lebo čítanie je zručnosť, ktorej opakom je analfabetizmus, práve čítanie obrazu je niečo, čo v rôznych rovinách môže racionalizácii uniknúť a do cieľovej rovinky môžeme po zážitku z výstavy dobehnúť ako trochu iní ľudia.
Naše vedomie aj podvedomie je obrazová rieka, ktorá v nás tečie a či už jej brehy kultivujeme vedome, alebo sa nechávame unášať prúdom, "čítanie", ale aj vyjadrovanie sa obrazom máme v sebe geneticky prítomné.
Chcela by som nabádať bežného diváka, ktorý sa začal umenia báť a svoj nezáujem ohlasuje ako "nerozumiem tomu", aby sa ním nechal iba unášať, nechal ho na seba pôsobiť, hlavne, aby si dal čas dívať sa. Pozeranie je jednou zo schopností, zdanlivo bežných, avšak zanedbávaných.
Uvedomme si, že každý obraz vzniká ako malý vesmír z chaosu a túžby. Ovládnutím tohto chaosu a túžby dostáva počas činnosti maľovania rôzne podoby. Nie je to realita, je to nová realita vytvorená z farby, tvaru, línie, bodu, škvrny, dotyku štetca aj zamlčiavania tohto dotyku, ale zároveň je to pokus o prepis videného, mysleného, prežívaného alebo vymysleného, spájaného v rôznych súvislostiach, kritických či emotívnych.
Prísun emócií je niečo, čo si na výstave maľby môžeme, môžete veľkými hltmi dopriať, je to zdravé. Ponúkame Vám tu výživné jedlo. Je čerstvé.
Výstava zahŕňa maľby z tvorby 23 autorov / autoriek rôznych generácií, ktorých spája ich Alma mater a tou je Katedra maľby na Akadémii umenia v Banskej Bystrici.
Výstavu inicioval vedúci katedry Ján Triaška a s kolegami, ktorí sú vedúci ateliérov sme vytvorili kľúč výberu. Dôležitým bolo pre nás kritérium "prežitia". Znamená to, že na výstave sú zastúpení autori a autorky, ktorí na ťažkosť a dôsledky náročnosti profesie nerezignovali, ale roky šľachtia svoj talent, maľujú a vystavujú, čo sa v období, kedy umenie nie je dlhodobou prioritou spoločnosti a čo negatívne vplýva aj na neexistujúci trh s umením, rovná zázraku. Druhý typ autoriek a autorov sú nedávni absolventi a absolventky, ktorých síce ešte nestihol preveriť čas, ale získali ocenenie alebo postup v maliarskej súťaži VÚB Maľba roka a ich tvorba je živou reklamou pre školu, na ktorej vyrástli.

Výber diel a koncepcia umiestnenia diel v priestore, je výsledkom mojej viac ako 30-ročnej maliarskej skúsenosti, verím, že je v nej prítomná komplexnosť čítania a napájania jednotlivých estetík spolu s vizuálnym zážitkom v rovine farebných a výrazových relevancií, ktoré pozorný divák navníma a môže sa cítiť sprevádzaný priestorom. Myslím si, že sa nedajú striktne oddeliť jednotlivé témy a výrazy a akékoľvek selektívne delenie by nezodpovedalo živej skutočnosti, ktorá má, podľa mňa, v sebe krehkú fluidnosť, a preto sa stretnete s prepájaniami v súvislostiach, ktoré viackrát v tomto galerijnom priestore prechádzajú z krajiny do figúry s troškou abstrakcie a naopak. Preto je prítomnosť akýchsi "bublín", v ktorých môžete nájsť prevažne podobné maliarske prístupy alebo témy prerušené inou "spoločnou bublinou" a tá zasa ďalšou a ďalšou až vzniká pri pohybe priestorom pocit živosti, v ktorom si nie sme celkom istí, čo nás postretne za ďalším rohom.
Poetiky, v ktorých sa výstava pohybuje sú naozaj veľmi rozličné, prevažne však maliarske výpovede oscilujú medzi rôzne štylizovanými figurálnymi obrazmi a obrazmi krajiny, či už mestskej alebo detailmi prírodných zátiší. Sú tu dve autorky, ktoré používajú svoju autorskú techniku v abstraktných maliarskych formách. Toto prelínanie obsahov a foriem považujem za vyjadrenie pulzujúcej prítomnosti.

Rôznosť, ktorá sa dopĺňa, prelína, pulzuje a je pripravená sa premieňať a prestupovať navzájom v bohatosti a rôznosti prevedenia aj inšpirácií.
Takto súčasná maľba reflektuje život (v) súčasnej spoločnosti, ale aj prežívanie jednotlivca a to, čo považuje za dôležité pre seba, či sú to spomienky na detstvo, zmysel pre optimizmus až idylickosť, alebo reflexia smrti, zániku, alebo telesnosť a zmyselnosť.
Maľba sa tiež zrkadlí sama v sebe, v náznakoch foriem, ktoré presakujú z jej minulosti. Svet nevyzerá iba nejako, svet je rôzny a musí hľadať spôsoby, ako to spolu prežiť. Prehliadka končí akýmsi "kabinetom", v ktorom nájdete podrobné informácie o vystavujúcich, ale tiež katalógy, monografie a video s rozhovormi ich učiteľov, umelcov a umelkýň, ktorí pôsobia na Katedre maľby na Akadémii umenia v Banskej Bystrici.

Jana Farmanová
V rokoch 1989-1996 absolventka VŠVU (ateliér maľby prof. Bergera) je maliarka a od roku 2016 aj pedagogička na Katedre maľby AKU v BB.