Stano Masár – AKO ČÍTAŤ SKUTOČNOSŤ?

Kurátorka: Mira Sikorová-Putišová
Miesto konania: Považská galéria umenia v Žiline, výstavné priestory na 1. poschodí

Otvorenie výstavy: štvrtok 25. novembra 2021 o 17.00 hod.
Trvanie výstavy: 26. 11. 2021 – 26. 3. 2022

Site-specific diela (dané parametrami priestorov) sú vo forme novovytvorených stien. Konštruované sú typickým gestom autora, ktoré oplýva humorom a definuje ich jeho hra s významom a účelom vecí. Autor vždy relativizuje ich bežnú funkciu, no i jej súvislosti. Popiera tým ich všednosť a tiež zdôrazňuje (spravidla nevnímanú) prítomnosť. Týmto systémom sú vytvárané i ďalšie objekty a inštalácie (nové i staršie) - dochádza v nich k ohýbaniu reality a nastoľovaniu pravidiel novej funkčnosti. Odkazujú na to, že do registra súčasného umenia patrí aj úvaha nad jeho významom, ale tiež faktor, ktorému sa výtvarník neustále venuje – zamyslenie sa nad utilitárnosťou (obyčajnosťou) predmetov, no tiež priestorov, kde býva umenie vystavené.

Diela Stana Masára nás teda nabádajú k zmene perspektívy pohľadu a poukazujú na tenkosť a priepustnosť hranice medzi umením a bežnou skutočnosťou. Mnohé z diel by na prvý pohľad mohli byť iba súčasťou zvyčajného galerijného fundusu, ktorý inak tvorí neodmysliteľnú súčasť pri príprave výstav, ale nikdy „nemá šancu“ stať sa rovnocenným umeleckým dielom, hoci v sfére umenia – pri jej širšom ponímaní, existuje. Autor tak vytvára iný – paralelný (či odvrátený?) svet galerijnej prezentácie, v ktorom popri zásahoch do galerijného priestoru, aj ďalšie diela nadobúdajú nový (a rozhodne hravo účelnejší) rozmer, čiže autor odkrýva druhú (pravdepodobnú) stránku ich existencie. Ponúka nám teda nové možnosti Ako čítať skutočnosť – i tú galerijnú.

 
Inštalácia a výroba expozície: Jozef Vančo
Dizajn a layout: Stano Masár

Výstavný projekt je dielom Stana Masára, dôležitého umelca súčasného umenia objektu a inštalácie. Pre autora, prítomného na našej výtvarnej scéne, už viac než dve desaťročia, je typický spôsob tvorby, ktorý priamo vychádza z konceptu - je pre neho východiskovým bodom diela a tiež mnohokrát zostáva jeho ťažiskom, a túto stratégiu umelec používa kontinuálne a bez zásadných odbočení. Ak by sme chceli jeho tvorbu charakterizovať akademickým jazykom, definujú ju prvky konceptuálneho umenia a smerov, ktoré naň nadviazali a prehodnotili ho v 90. rokoch - neokonceptuálneho a postkonceptuálneho umenia. Výberom foriem a médií - objekt, inštalácia a site-specific diela, autor nadväzuje na nosnú líniu umenia 90. rokov, no zároveň nimi na novo definuje vyššie uvedené tendencie, ich podstatu a princípy a predovšetkým do nich vnáša osobný a najmä hravý prvok.

Projekt je sčasti monografickým titulom, no jeho koncepcia sa odvíja od nových diel, z ktorých mnohé sú autorovými reakciami na parametre výstavného priestoru. Spadajú do línie, v ktorej sa zaoberá tzv. inštitúciou umenia, jeho prevádzkou, ale aj problematikou „rozplývania sa“ umenia v každodennosti a ťažko uchopiteľného fenoménu: čo umenie vôbec činí umením. Pod týmto zorným uhlom sa PGU v Žiline automaticky stáva tiež dielom - subjektom umenia. Je to viditeľné aj v presahu niekoľkých diel mimo výstavnú miestnosť. Autorove realizácie smerujú vnímanie diváka predovšetkým k tomu, aby výstavný priestor (popri dielach v ňom) vnímal ako rovnocenný komponent vo svete umenia - vstupy do neho a zmeny v ňom majú cieľ oslobodiť ho od očakávaní, ktoré pri prehliadke výstavy bežne máva, - spravidla býva nastavený vnímať a priori prezentovanú kolekciu diel a až potom miesto, kde sa nachádzajú.

Projekt je spolufinancovaný mestom Žilina.
Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Fond na podporu umenia je hlavným partnerom projektu.

Výstavu podporil JafHolz.