NATÁLIA ŠIMONOVÁ / Metavrstvy & ĽUBOMÍR SLOVINSKÝ / Horizont na osi X

Otvorenie výstavy: streda 16. apríla 2025 o 17 h
Trvanie výstavy: 17. 4. 2025 - 7. 6. 2025
Miesto konania: Považská galéria umenia v Žiline, výstavné priestory na I. poschodí
Kurátor: Adrián Kobetič
Grafický dizajn: Marek Mati

Natália Šimonová / METAVRSTVY
Tvorba Natálie Šimonovej je príznačná výskumom vrstiev, jednak kontextuálnych a konceptuálnych, ale tiež maliarskych a materiálových.
V prvom prípade ide o vrstvy verejného priestoru, ktoré pre- náša na plátna a mení ich na vrstvy obrazové, v druhom prípade zasa, naopak, prenáša obrazové vrstvy do verejného priestoru, kde ich aplikuje ako nové štruktúry, nazývané zvyčajne „maľbou v expandovanom poli“. Tu sa stávajú ďalšou vrstvou verejného priestoru po stránke významovej ale aj materiálovej. „Narastanie“ Šimonovej maľby pritom evokuje prirodzený proces, akým sa verejný priestor mení, prostredníctvom materiálovej transfor- mácie, teda narastaním vrstvy hrdze, či pridávaním a uberaním nánosov farieb. Tieto zmeny sú však okrem prirodzených premien materiálu v čase aj náznakmi zmien ľudského času, teda pre- menami spoločenských nálad a režimov. Takýmto charakterom akoby maľby prostredníctvom „hlbokej mimézy“, teda bytost- ného pripodobnenia, uvažovali o pôvodoch skúmaných vrstiev, čím narážajú na ich metavrstvy. Prístup Natálie Šimonovej je zdôraznením jedného zo základných princípov umeleckej tvorby: dôkladného pozorovania nuáns ľudského prostredia a zameranie sa na jeho spletité významové vrstvy. Vďaka tomu, že je autorka zaujatou pozorovateľkou premien okolia, umožňujú jej analýzy narážať na mnohé, nesústredenému oku skryté vzťahy. Okrem toho, že ich odkrýva, poukazuje však často aj na ich krásu, odhaľujúcu sa neraz iba vďaka snahe o hlbšie pochopenie.

Natália Šimonová (*1995, Žiar nad Hronom) v roku 2020 absolvovala štúdium maľby v ateliér Rastislava Podobu na Akadémii umení v Banskej Bystrici, kde v súčasnosti pokračuje dokto- randským štúdiom intermédií pod vedením Jiřího Davida. Vystavovala na niekoľkých kolektívnych a samostatných výsta- vách na Slovensku, v Českej republike, Rakúsku, Bulharsku, Francúzsku, USA a v Číne. Je laureátkou ocenenia Maľba roka 2020 a Púpavy development 2024, bola tiež finalistkou ceny Ceny Nadácie Novum 2024 a Strabag Artaward International 2021, kde získala Cenu uznania. Natália Šimonová sa vo svojej tvorbe venuje najmä médiu maľby, kresby, frotáže a inštalácii, ktorými skúma otázky kolektívnej a osobnej pamäte, prostredníctvom námetov mestského mobiliáru a prvkov verejného priestoru. Žije a tvorí v Prašiciach pri Topoľčanoch.

KURÁTOR Adrián Kobetič

Ľubomír Slovinský / HORIZONT NA OSI X
Zobrazenie krajiny patrí v dejinách umenia k najčastejším témam vôbec. Prístupy k jej reprezentácii sa síce v minulosti líšili, napriek tomu však zostávala istým spôsobom kontinuom, ktoré celkom nepretrhol ani nástup digitálnych technológií.

Práve naopak, tému krajiny dokázali súčasné zobrazovacie metódy rozšíriť k novým „obzorom“, vďaka čomu sa tento námet dostal opätovne do popredia umeleckej tvorby mnohých autoriek a autorov. Medzi takéto osobnosti patrí aj multimediálny výtvarník Ľubomír Slovinský. Jeho tvorba je uvažovaním o súčasných možnostiach zobrazovania krajiny, o ich objektivite a o vzťahu medzi prirodzeným a digitálnym obrazom.
Na výstave predstavuje tie obrazy krajiny, ktoré sú ľudskému oku bežne skryté a to aj napriek tomu, že sú mu celkom bežne ponú- kané. Ide teda o potenciálne všedné záznamy krajiny, odlišujúce sa však pohľadom skrz „digitálne oko“, ktoré je dnes už neoddeliteľnou súčasťou nášho života. Dívame sa bežne prostredníctvom šošoviek, skenov, radarových záznamov a monitorov, bez toho aby sme si uvedomovali, ako sa náš pohľad vďaka tomu mení. Ide o technologické záznamy, ktoré sa zdajú byť na prvý pohľad na míle vzdialené tým umeleckým, cieľom prístupu Ľubomíra Slovinského akoby však bolo tento rozdiel zjemniť a ukázať, že technický obraz dokáže byť rovnako tak zdrojom faktických informácií, ako aj estetických kvalít. Jednotlivé práce komuni- kujú prezentácie analýz, vznikajúce prostredníctvom dátového výskumu. Jeho základným cieľom je určitým spôsobom rozvrs- tviť krajinu, spoznať ju a ponúknuť jej povahy bez potreby šty- lizácie. Pritom sa však pre nás dnes už stáva akousi manierou aj samotná technologickosť obrazu a výber spôsobu analýzy. Vďaka autorovmu postupu sa ukazuje, že krajina dokáže byť aj bez romantickej štylizácie vo svojej „pravej“ podstate heroickou a krásnou. Je to ako keď sa dívame na rastlinu cez mikroskop a s fascináciou pochopíme, ako veľa sa toho ukrýva pred bež- ným pohľadom, pričom máme spletité a komplexné štruktúry tiel rastlín po celý čas priamo pred sebou.
Okrem toho však upozorňujú Slovinského obrazy ešte na ďal- šiu dôležitú kvalitu krajiny a tou je jej osobitá časovosť. Tá sa neprejavuje v aspektoch ľudského, ale hlbokého či geologického času. Vyspelé technologické obrazy nám umožňujú spozorovať prípadnú premenlivosť, akceleráciu času krajiny, prinášajúcu jej deštrukciu vplyvom ľudskej činnosti. Výstava tak otvára priestor pre environmentalistický spôsob práce s obrazmi krajiny. Tie ponúkajú mimoriadne originálne, pritom však aj strhujúce prežívanie krajiny.

Ľubomír Slovinský (*1993, Gelnica) absolvoval v roku 2020 štúdium intermédií a digitálnych médií na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici, kde od roku 2021 pokra- čuje na doktorandskom stupni štúdia. Zároveň tu od roku 2024 pôsobí aj ako pedagóg. Venuje sa najmä digitálnemu a svetel- nému umeniu, v rámci ktorého sa predstavil na takmer dvoch desiatkach výstav, okrem toho však pripravil rad svetelných inšta- lácií doma i v zahraničí. Absolvoval rezidenčný pobyt vo Vaase vo Fínsku, ktorý inicioval i vznik niekoľkých diel prezentovaných na tejto výstave. V roku 2021 získal Cenu Martina Benku. Žije a tvorí v Gelnici.

KURÁTOR Adrián Kobetič