Otvorenie výstavy: štvrtok 29. júna 2023 o 17 h
Trvanie výstavy: 29. 6. 2023  ̶  16. 9. 2023
Miesto konania: Považská galéria umenia v Žiline, výstavné priestory na I. poschodí
Kurátorka: Mira Sikorová-Putišová
Vizuálna identita výstavy: Marcel Benčík

Hoci názov výstavy avizuje obraz, ide o „tekutý“ - analógový a digitálny obraz. Výstava pripomína tvorbu Petra Rónaia. Autor je jedným zo zakladateľov videoumenia na Slovensku a pre jeho diela sú typické také formy, v ktorých je videoobraz súčasťou priestorových diel – inštalácií a objektov. Spolu s Janou Želibskou (*1941) a Petrom Meluzinom (1947 – 2019) v 90. rokoch výrazne ovplyvnili podobu videoumenia, pričom u každého z nich v tom v tom čase vznikol jedinečný vizuálny kód, ktorý charakterizoval ich videopráce. U Petra Rónaia je to predovšetkým skúmanie hranice obrazu a obrazovky - diela kde je TV obrazovka prvkom, ku ktorému pristupuje ako ku klasickému obrazu, realizoval už od konca 80. rokov 20. storočia.

Videotvorbu umelca tiež charakterizuje používanie tzv. „uzavretého okruhu“ – pasce na diváka, ktorý sa prostredníctvom ukrytej kamery môže vidieť/objaviť svoj obraz v monitore zakomponovanom do diela, tiež používanie techniky morfingu, čo je v jeho prípade svojským prístupom k problematike portrétu či autoportrétu. Kolekcia vyše dvadsiatich videoobjektov, je originálnou dobovou kolekciou videoumenia najmä z 90. rokov, no tiež ukazuje, ako autor niektoré z nich v priebehu posledných tridsiatich rokov inovoval a technologicky „apdejtoval“.

Výstava je ojedinelým sprístupnením videodiel z poslednej dekády predošlého milénia, čo je obdobím, v ktorom sa v pomerne neľahkých podmienkach (daných vtedajšou nedostupnosťou techniky a technológií a nulovou podporou zo strany galérií) formovala tvár slovenského videoumenia ako dôležitej súčasti umenia po roku 1989.

Peter Rónai (*1953) patrí medzi ťažiskových umelcov slovenského súčasného umenia, jeho tvorbu definujú prvky konceptuálneho, neokonceptuálneho umenia, je v nich možné čítať tvaroslovie hnutia Fluxus a celkovo jeho tvorba od konca 80. rokov a najmä v 90. rokoch predstavuje jednu z podôb pomerne širokospektrálnej postmoderny v našom výtvarnom prostredí. V rokoch 1990-93 spolu s Júliusom Kollerom realizoval v tendeme Nová vážnosť viaceré spoločné projekty, ktoré smerovali k snahe o totálne umenie ako formy prekonávania tradicionalizmu svojho (slovenského výtvarného) prostredia. Vystavoval na dôležitých prehliadkach videoumenia doma i v zahraničí, najmä Video-vidím-ich sehe (1994, Žilina, Bratislava, Thun), Nature in motion/Příroda v pohybu (1994, Praha), jeho diela sú súčasťou prehliadok konceptuálneho a postkonceptuálneho umenia, z posledných: Story of (Post)conceptual Art in Slovakia (2019), Ludwig Museum, Budapešť. Pedagogicky pôsobil na viacerých školách, aktuálne na Katedre výtvarných umení a intermédií na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. Žije v Bratislave.

TLAČOVÁ SPRÁVA