Otvorenie výstavy: 4. septembra o 17 h
Trvanie: 5. 9. – 7. 11. 2026
Miesto konania: Považská galéria umenia v Žiline, výstavné priestory na prízemí
Kurátorka: Kristína Hermanová

Výstava predstavuje práce Alizy Orlan, ktoré vznikali v rokoch 2021 – 2024. Ide o sériu, ktorá sa formovala postupne a intuitívne. Názov je odkazom na Virginiu Woolfovú, autorku, ktorá vo svojich textoch venovala veľkú pozornosť vnútornému prežívaniu, telu, identite a jemným pohybom každodenného života. Tento odkaz však zostáva voľný a otvorený.

V sérii sa opakovane objavujú semienka a rastlinné formy. Tie boli pre Alizu dôležitým motívom životného obdobia, v ktorom práce vznikali. Osobná skúsenosť však do diel nevstupuje ako príbeh, ktorý by bolo možné prečítať alebo rekonštruovať. Skôr sa v nich ukladá ako citová stopa. Séria nie je  dokumentom konkrétnej udalosti, ale priestorom, v ktorom sa určité tvary a pocity opakovane objavujú. Červená je tu prítomná ako výrazná farba – asociácia krvi, tela, energie či bolesti. Vedľa nej sa objavujú mäkké, tlmené a často veľmi jemné formy.
Dôležitou súčasťou Alizinej tvorby je pomalosť a rukodielnosť. Šitie, vyšívanie, vrstvenie, kreslenie a práca s drobnými materiálmi sú spôsobom sústredenia, založenom na opakovaní a dotyku. Kuchynské utierky, gáza, textil, niť a korálky sú materiály spojené s každodennosťou, prácou, starostlivosťou a telom. A kresba je napokon najbližším a najbezprostrednejším médiom, ktoré vyžaduje priamy kontakt ruky s papierom. Aj preto má v Alizinej práci osobitné miesto – je fyzická a každodenná. V rôznych podobách sa tak všetky tieto médiá stretávajú v jednom: v blízkosti k telu, materiálu a dotyku.

Séria Who’s Afraid of Red Pain and Blood pozostáva z malých kresieb pracujúcich s telesnosťou bez toho, aby ju zobrazovali doslovne. Červená, línia a organické tvary vytvárajú obrazy, ktoré oscilujú medzi konkrétnym a abstraktným. Telesná skúsenosť sa v nich mení na gesto, farbu a stopu. Najväčšia práca, tušová maľba, predstavuje odlišnú polohu série. Aliza vníma tuš ako protipól svojej farebnej kresby. Čierna a sivá tu vytvárajú „tieňovú krajinu“, opačnú stranu kresby. Organické tvary sa v nej vrstvia a strácajú svoju jednoznačnosť. Farba ustupuje a obraz sa stáva priestorom pre svetlo, tieň a pohyb línie.
Objekty Pieces of My Femininity rozvíjajú tému telesnosti a života v priestore. Mäkké šité formy, vyšívané korálkami, pripomínajú drobné semienka alebo zárodky. Rovnako ako kresby – aj krehko a nežne vyznievajúce objekty odrážajú množstvo času a práce, ktoré sú do nich vložené. 
Kto sa bojí červenej je záznamom jedného obdobia; význam série sa pohybuje medzi osobným a spoločným, konkrétnym a abstraktným, telesným a  imaginárnym. Je to súbor obrazov a objektov, ktoré si zachovávajú otvorenosť – ako vizuálny jazyk pre niečo, čo sa nedá povedať slovami.

ALIZA ORLAN (1990) je vizuálna umelkyňa, ktorá žije a pracuje v Bratislave. Vyštudovala Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave a vo svojej tvorbe pracuje najmä s kresbou, textilom, objektom, inštaláciou, performanciou a poéziou. Zaoberá sa témami rodovej identity, tela, intimity, sexuality a transformácie, pričom osobnú skúsenosť prepája s poetickým a symbolickým jazykom. Jej práce boli prezentované na Slovensku aj v zahraničí, okrem iného vo Viedni, Budapešti a Prahe. Absolvovala rezidenčné pobyty v MuseumsQuartier vo Viedni, Schaubmarovom mlyne a v pražskom MeetFactory.